Hlavne revolverov sú ako oči na niektorých portrétoch.
Nech sa na ne pozeráte z akéhokoľvek uhla,
vždy sa vám zdá, že mieria práve na vás.
---------------------------------------------------------------
Hej, koľko dúh sme už podupali a rozmetali samopalmi ...

http://fc04.deviantart.net/fs70/f/2010/086/d/8/Writer_Stamp_by_TrixiePrower.png

Blog patrí Ange & Marley

UPOZORNENIE

Na blogu sa vyskytnú poviedky s shounen-ai  či yaoi tématikou
(tj. jednoducho ♂ + ♂ = ♥)... tieto poviedky mám na svedomí ja - Ange.
  
Kontakty:

Mail: ange.desu@gmail.com
Skype: TheCuteTenshi


148. I’ll protect you

6. května 2010 v 22:01 | Ange |  Themes Challenge
Enjoy it xD

Dvaja ľudia, ktorý sa poznali len povrchovo - aspoň tak pôsobili v spoločnosti. V skutočnosti mali však spolu hlbší vzťah a touto technicky vzaté lžou si zaručovali, aby ich spoločnosť neodsudzovala. Pretože presne takí ľudia sú, odsudzujú druhých bez toho, aby sa pokúšali čokoľvek chápať či tolerovať. Nezaujíma ich vysvetlenie, hlavne že sa držia svojich názorov a zásad.

"Dnes začína víkend," oznámil svetu dobre známy fakt Mike.
"A to znamená?" pristavil sa za ním tmavovlasý Roy, ktorý práve prechádzal okolo.
"Že ešte..." Mike sa pozrel na hodinky, "...päť minút a vypadneme odtiaľto."
"Množné číslo, takže hádam, že asi spolu..."
"Hádaš správne," spopod hnedej ofiny sa naňho uprel nevinný pohľad očí rovnakej farby. "Máme predsa svoje plány."
Roy si popravil zakladače, ktoré držal v rukách. Práca v kancelárii ho ubíja, drží ho tu jediná osoba. Zdvihol obočie, s výrazom ako keby zabudol. "Hej? Máme?"
"Roooy," zatiahol Mike a obrátil sa čelom k nemu. "Bol to tvoj nápad," obvinil ho takáým hlasom, aký Roya dráždil.
"Ja viem," zasmial sa tmavovlások a odolal nutkaniu postrapatiť mu vlasy. Vrhol pohľad na jednu stenu, ktorú tvorilo okno. Schyľovalo sa k búrke.
"ROY!!" zavolal naňho niekto z druhej strany priestrannej kancelárskej miestnosti.
"A sakra," Roy vystrúhal grimasu. Necelých päť minút pred koncom práce a začiatkom víkendu je síce pekné číslo, ale zdá sa, že sa zdržia o čosi dlhšie.

Zvláštne, že aj keď sa postavil priamo ku oknu, nebol schopný počuť to drastické bubnovanie kvapiek v snahe dostať sa k nemu, ani zavíjajúci vietor, ktorý si skúšal svoju silu proti autám niekde o mnoho a mnoho poschodí nižšie.
"Ak chceme stihnúť vlak, musíme ísť," upozornil ho Roy.
"Um," Mike prikývol.
"Poď," Roy si ho obrátil k sebe a potiahol preč z tejto miestnosti, ktorá by sa skôr dala nazvať systematicky usporiadaným priestorom než miestnosťou.
"Idem..." Mike ho nasledoval. Ako sa toto miesto vyprázdňovalo, bariéry medzi nimi tvorené ľuďmi sa pomaly rúcali.
Na chodbe Mike odbočil ku schodom, ale Roy ho zastavil.
"Výťah," ukázal.
"Ale..." Mike naňho pozrel so zábranami. Človek s klaustrofóbiou by sa do výťahu pchať nemal.
"Nenúť ma ísť 80 poschodí po schodoch," vážny pohľad tmavých očí.
"Roy..."
"Budem s tebou,"Roy, ktorý odmietal strácať čas ďalšími debatami, ho vtiahol do malej kabínky a hneď ako boli dnu stlačil tlačítko značiace prízemie.
Dvere sa zavreli a výťah sa pohol. Mike nervózne stál vedľa Roya a len čakal, čo sa bude diať so stenami okolo neho.
"Uvoľni sa. Vidíš, nič sa nedeje," Roy ho pozoroval ako sa rozrušene oprel o stenu. "Za chvíľu sme dole," dodal.
Búrka vonku, mimo zložitosti budovy, ktorej vnútro zostávalo v suchu a tak nejak odrezané od sveta, sa pripomenula. Nikto by na ňu nemal zabúdať, zvlášť keď má zlú náladu.
Výťahom hrklo a nastala tma. Časť mesta zhasla.
Mike sa nervózne nadýchol. Samozrejme, raz za sto rokov ide výťahom a musí sa mu stať toto. Chrbtom sa viac zaprel do steny za sebou. Stiesnený priestor a tma. Naozaj ideálna kombinácia.
"Mike," ozval sa odniekiaľ Roy, "... Mike?"
"Roy," Mikovi sa zatriasol hlas. Natiahol rúčku pred seba. V ňom sa začal rozmáhať strach, nútil jeho srdce pracovať ráchlejšie a prudko dýchať.
"Za chvíľu nabehnú poistky," Royovi sa podarilo dotknúť sa ho. Mike sa ho chytil ako záchranného lana a pritiahol si ho k sebe. Roy sa oprel predlaktiami o výžah z oboch strách Mikovej hlavy. Cítil, ako sa snaží nechvieť sa.
"Neboj," zašepkal a sklonil sa k jeho uchu. "Ochránim ťa."
"Pred stenami?" Mikov hlas sa zlomil. Nebude mu veriť ani jedno slovo. Ale tak moc potrebuje počuť jeho hlas...
"Áno," Roy mu perami skĺzol po líci a Mike ucítil jeho dych na krku. Prešli ním zimomriavky. To bolo presne to, čo potreboval vo svojom duševnom rozpoložení. "Pred všetkým," Roy sa pritisol telom na to jeho. Potreboval Mika zamestnať len na pár minút. Len kým naskočí prúd.
A on moc dobre vedel, ako to urobiť.
Donúti ho vzdychať jeho meno. Zabudnúť na to, kde je, a nakoniec odtiaľ ani nebude chcieť odísť.
Predsalen, sex dokáže zázraky...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama







•○•○•

Všetky poviedky na tejto stránke sú chranené autorským právom. Bez nášho súhlasu
 (Ange či Marley) nekopírujte a nekradnite veci uverejnené na tomto blogu na
 svoje či iné stránky!

•○•○•