Hlavne revolverov sú ako oči na niektorých portrétoch.
Nech sa na ne pozeráte z akéhokoľvek uhla,
vždy sa vám zdá, že mieria práve na vás.
---------------------------------------------------------------
Hej, koľko dúh sme už podupali a rozmetali samopalmi ...

http://fc04.deviantart.net/fs70/f/2010/086/d/8/Writer_Stamp_by_TrixiePrower.png

Blog patrí Ange & Marley

UPOZORNENIE

Na blogu sa vyskytnú poviedky s shounen-ai  či yaoi tématikou
(tj. jednoducho ♂ + ♂ = ♥)... tieto poviedky mám na svedomí ja - Ange.
  
Kontakty:

Mail: ange.desu@gmail.com
Skype: TheCuteTenshi


5. Otravný a neústupný

4. června 2010 v 19:16 | Ange |  ReBeli
Naruto, nasledovaný Kibom ako verným psom, zaklopal a následne vošiel do Shikamaruovej izby. Zdalo sa mu nespravodlivé, že je sám, a pritom má rovnako veľa priestoru ako on so Sasukem. Až na to, že namiesto druhej postele mal akýsi kútik kde mal rozložené shogi. On sám sedel za stolom a čosi si čmáral na papier.

"Oi, Naruto! Kiba," obzrel sa ponad plece. "Čo tu robíte?"

"Mohol by si ísť s nami?" škeril sa Naruto.

"Načo?"

"Načo, načo, stále je to o tom istom," prevrátil blondiačik očami a pozrel na Kibu.

"Ideme po posledného člena," informoval ten Shikamarua.

"Tak veľa šťastia.."

"Nenéé," Naruto priskočil k nemu a potiahol ho za rukáv. "Ty. S nami."


"To je otrava..." povzdychol si Shikamaru ale ani sa nepohol.

"Tak poď už," vyzval ho netrpezlivo Kiba.

"Naruto-kun!" ozvalo sa im energicky za chrbtom.

"Preboha, Lee!" Kiba ustrašene odskočil od dverí aby neschytal nejakú nákazu, napríklad debilitu alebo niečo. Naruta vyľakalo skôr to obočie, ktoré uvidel. Ako nejaký mimozemský útočník, ktorý sem prišiel pre to, aby ho zabil. Až ho striaslo, no uvedomil si, že je to iba on, a tak sa trochu ukľudnil. Prečo tohto strach naháňajúceho týpka priberal?

"To som len ja!" mávol rukou. "Robíte niečo tajné?" hneď vyzvedal. To si asi vyvodil z ich reakcie na votrelca.

"Veľmi tajné," pritakal hneď Kiba a dúfal, že Lee odíde. Naruto ho štuchol do boku.

"Lee, pôjdeš s nami."

"A kam?"

"Eh, za Nejim!"

"Takže mňa už nepotrebujete?" uisťoval sa Shikamaru.

Kiba ho spražil pohľadom namiesto Naruta. "Ty ideš tiež."

"Hai, Hai," veľavýznamne prikývol Naruto. "Pôjdeme všetci!"

"Tým všetci myslíš-" uvažoval Lee.

"... aj Uchihu?!" zhrozil sa Kiba.

"Každý si zaslúži šancu!" obviňujúco odvetil Naruto.

"Ja som tušil že sa to obráti proti mne ale hneď dvakrát?" zafrflal.

"Tak. Nešaškujte, ideme!" zavelil Naruto a znova potiahol Shikamarua za rukáv, ten asi usúdil, že to nemá cenu a konečne vstal. Naruto vypochodoval z izby a zahľadel sa na chodbu. "Okej. Stretneme sa pred izbou Hyuugov!"

"Ty niekam ideš?" zmätene naňho pozeral Kiba.

"Predsa po Sasukeho!" Naruto zmizol za rohom a oni sa pomalým šuchtavým krokom vydali opačným smerom. Iba Lee neustále behal okolo nich s tým, že sa vlečú ako mŕtvoly. Nakoniec sa naňho Kiba vrhol, pretože už nemal nervy počúvať jeho povzbudzovanie do ďalšieho kroku.



"Hey, Sasuke?" Naruto poodsunul dvere na ich izbe a nakukol dnu. Slabé lúče slnečného svetla prenikali dnu a odhaľovali prázdnu izbu, za to ale bola jasne počuť zapnutá sprcha. Naruto pri tej predstave celý sčervenal a vhupol dnu.

"SASUKE, SI TAM?" snažil sa prekričať ten zvuk aby ho bolo počuť. Pristúpil celkom ku dverám z mliečnobieleho skla a prekvapilo ho, ako dobre mohol rozoznať jednotlivé obrysy vecí za nimi. Mal nutkanie ich otvoriť a vkĺznuť dnu, ale to by ho osoba, ktorá tam bola, najskôr zabila. "EHM, POTREBOVAL BY SOM OD TEBA NIEČO..."

Oprel sa čelom o stenu hneď vedľa toho skla, jednu ruku mal ležérne položenú na kľučke, sotva si to sám všimol. Povedal si, že by to mohlo chvíľu trvať, a tak tu počká, aspoň kým bude mať lepšiu šancu niečo povedať, aj s tým, že bude počuť odpoveď. Hlavou sa mu mihla myšlienka, že ostatní naňho čakajú, ale vystrúhal kyslú grimasu a povedal si, že oni to už nejako prežijú. A keď tak, môžu ísť za Nejim aj sami, to zase nejako rozdýcha on. Nepotrebuje tam byť. Hoci chcel, aby boli pohromade, v tú chvíľu, všetci v ktorých cítil tú zvláštnu energiu. Spomedzi pier mu unikol povzdych.

"Naruto?" ozvalo sa za ním a ucítil ľahký dotyk na svojom pleci.

"ÁÁÁÁÁÁÁÁÁAÁÁÁÁÁ!!!" zajačal ako blázon a vydesene sa obrátil, aby pohliadol do Sasukeho tváre.

"Bojíš sa ma?" nadvihol obočie, zatiaľ čo Naruto sa držal za hruď a prudko dýchal.

"Kruci, toto mi robiť," dostal zo seba napokon. "Ja som myslel, že si..."

"Napúšťam si vaňu," vysvetlil Sasuke. "A bol by som rád, keby som sa k nej aj dostal."

"Najskôr od teba niečo potrebujem," rýchlo vyhŕkol Naruto keď si uvedomil, že mu stojí v ceste, čo mohlo byť na jednu stranu dobré, ale zároveň sa bál toho, že sa Sasuke nahnevá. Nevedel prečo, ale už len pri tej myšlienke cítil niečo, čoho sa naozaj moc bál. "Ak.. máš čas," dodal.

"Nie, nemám. Uhni," Sasuke naňho chladne pozrel. Vážne, byť len o kúsok vedľa, alebo keby aspoň nedržal tú kľučku. Naozaj chce, aby mu tá voda pretiekla. Tak nech, potom ho nechá to upratať. Nemá naňho náladu ani v najmenšom. Nech to zo seba vysype alebo sa stratí. Takto mrhať jeho časom...

"Doriti, verím, že po tebe nechcem až tak moc!" Naruto bol pobúrený. Vedel, že to, ako sa Sasuke správa, je automatické, zaužívané. Ale niekde v ňom je osoba natoľko odlišná od tejto... A práve po tej chcel, aby počúvala.

"Uhni," zavrčal Sasuke.

"Neuhnem!" Naruto mu zastal cestu už úplne. Zároveň ale pustil kľučku a ruky si prekrížil na hrudi. Bol presvedčený, že to, čo chce on, je ďaleko podstatnejšie než nejaká kúpeľ.

"Tak vrav. Čo chceš," Sasuke ho vraždil pohľadom. V duchu sa zaprisahával, že ešte trošku, a dostane ho z cesty násilím. Dobre, nech si chlapec povie, čo má na srdci, a potom nech mu dá pokoj. Nútil sa zostať pokojný.

"Aby si šiel so mnou. Keďže patríš k našej parte, chcem, aby si sa podieľal na presviedčaní Nejiho. A potom od teba potrebujem ešte jednu láskavosť. Ale ako som povedal, to až potom. V každom prípade, na vaňu môžeš zabudnúť. Prečo sa neokúpeš večer?"

"Lebo. Sa. Okúpem. Teraz." Precedil Sasuke pomedzi zuby a ruky zatínal v päsť. "Ja s tou tvojou svorkou bláznov nemám nič spoločné. Rozumieš? Nič! Tak prečo by som mal presviedčať nejakého ďalšieho idiota! Uhni mi z cesty!"

"Nechápeš, Sasuke," Narutov tón nabral na zlosti. Bol si tak istý tým tmavovlasým chlapcom, pre neho on tvoril najdôležitejšiu súčasť ich skupiny. Hoci nikto iný to tak nebral. Ako by mohol, pri jeho prístupu? Ale on sa s ním chcel zblížiť. A nájsť v ňom to, čo v ňom vyvoláva ten pocit. "Ja sa ťa nepýtam, či ideš. Dobre, žiadam to po tebe, čo je vlastne to isté, ale z cesty ti neuhnem. Chcem aby si tam bol!"

"A ja tam nechcem byť," zhodnotil Sasuke absolútne bez záujmu. Dám mu desať sekúnd.

"Sa-su-kééé!" čosi v jeho tóne bolo iné. Ani stopa po vyhrážaní či nátlaku, iba čistá prosba a nevinnosť. "Prosím prosím prosím prosím prosííím!" Hypnotizoval ho azúrovými očkami.

"Povedal som nie," čierne oči ho prebodávali neústupčivým pohľadom. Kedy to decko pochopí, že on nikam nejde? Iba tak do kúpeľne.

"Ja viem čo si povedal. Ale ja ti neuhnem. Predsa ťa to nezabije!"

To bola síce pravda, že ho to nezabije. Ale o čo mu ide? Nechápal, čo je na tom také podstatné. S ním či bez neho. Aj tak tam bude iba stáť a pripadať si úplne zbytočne. A to on nemusí. Radšej sa bude venovať niečomu, čo je prospešné aspoň jemu. Nikto ho tam nechce, teda okrem Naruta. Ten zvláštny chalan sa oňho z nejakého nevysvetliteľného dôvodu zaujíma. To by samo o sebe nebolo až také zlé, ak by mu nebránil robiť bežné veci a nechcel po ňom aby sa bratríčkoval aj s ostatnými. To neznesie. Musí mu dať jasne najavo svoje nie, keďže slovne ho asi dostatočne nechápe.

"Pôjdeš tam so mnou, uvidíš, nakoniec to bude lepšie než iba sedieť vo vani! A večer budeš mať na to svoje času dosť! Už čakajú, tak poď!" snažil sa ďalej Naruto.

Sasuke ho odstrčil. Proste ho odsotil z cesty, takže Naruto sa rozpľacol o skriňu, čo Uchihovi zjavne vôbec nevadilo. Otvoril dvere do kúpeľne a skoro sa mu podarilo vojsť, keď ucítil dotyk na svojom zápästí. Naliehavý a elektrizujúci.

"Itai," šúchal si blondiačik voľnou rukou zátylok. "Nedám ti pokoj kým so mnou nepôjdeš!" vyhlásil s ublíženým pohľadom. Sasuke si povzdychol. No čo, možno to naozaj nebude až taký zbytočne zahodený čas. Vošiel do kúpeľne a Naruta stiahol so sebou.

"Sa-su-kéé! Nenechaj sa prosiť!"

Obzrel sa naňho ponad plece.

"A kto zastaví vodu?"



"Konečne!" vydýchol Kiba, ktorý sa opieral o stenu a zároveň aj o Shikamarua, ako sa snažil byť čo najďalej od Leeho, ktorý čosi nacvičoval a kopal pri tom energicky do steny. Naruto sa ospravedlňujúco zaškeril a schmatol Sasukeho znova za zápästie, pretože to vyzeralo, že sa zvrtne a odíde.

"Ty nikam nejdeš," zasyčal naňho a na ostatných sa zoširoka usmial. "Niečo zaujímavé?"

Sasuke sa mu vyšklbol, ale zostal stáť na mieste.

"Sotva," odvetil Kiba kyslo.

Shikamaru sa odlepil od steny a ako prvý podišiel ku dverám a zaklopal. Chvíľu to trvalo, ale napokon sa v nich zjavila Nejiho hlava. Bol v levanduľovom župane a vlasy mal rozpustené, takže sa rozprestreli okolo neho.

"Sugooooi!" Lee sa narval do dverí. "Má v sebe toľko energie!"

Neji radšej zaspätkoval.

"Čo chcete?" spýtal sa na rovinu keď sa mu všetci nasačkovali do izby.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama







•○•○•

Všetky poviedky na tejto stránke sú chranené autorským právom. Bez nášho súhlasu
 (Ange či Marley) nekopírujte a nekradnite veci uverejnené na tomto blogu na
 svoje či iné stránky!

•○•○•