Hlavne revolverov sú ako oči na niektorých portrétoch.
Nech sa na ne pozeráte z akéhokoľvek uhla,
vždy sa vám zdá, že mieria práve na vás.
---------------------------------------------------------------
Hej, koľko dúh sme už podupali a rozmetali samopalmi ...

http://fc04.deviantart.net/fs70/f/2010/086/d/8/Writer_Stamp_by_TrixiePrower.png

Blog patrí Ange & Marley

UPOZORNENIE

Na blogu sa vyskytnú poviedky s shounen-ai  či yaoi tématikou
(tj. jednoducho ♂ + ♂ = ♥)... tieto poviedky mám na svedomí ja - Ange.
  
Kontakty:

Mail: ange.desu@gmail.com
Skype: TheCuteTenshi


7. Nervy v kýbli

20. června 2010 v 17:27 | Ange |  ReBeli
Som zabudla, že jo ? ":D

**

Naruto cieľavedome kráčal po ulici, smerom preč od školy, a občas sa obzrel ponad plece, aby sa uistil, že ten tmavovlasý chalan ide stále s ním. Nevedel si predstaviť, čo by robil, ak by sa obzrel, a on by tam nebol. Tak moc chcel, aby pocítil jeho dôveru, aby ho nedokázal zradiť práve kvôli tomu, ako moc mu verí, i keď možno mal privysoké očakávania. Pretože ten chalan, čo bol za ním, bol samotár. Zvyknutý tráviť čas sám, bezmyšlienkovite, v súkromí. Starať sa iba o seba a nehľadieť na ostatných, za čo pre zmenu on nemusel znášať ich pohľady. Oni mali pokoj od neho, on od nich. Tak to fungovalo v jeho svete. V tom svete, do ktorého vpadlo jedno hyperaktívne decko a snažilo sa zmeniť ho, presunúť jednu vec z miesta, na ktorom bola už od nepamäti, na druhé, o ktorom by nikto nepovedal, že tam vôbec je. Zdanlivo nemožná úloha. Ale on sa na to dal.


Veselo sa usmieval a skúmal názvy obchodov i výklady. Vedel moc dobre, čo hľadá, ale nevedel, kde to nájsť.

"Ty, Sasuke?" obrátil sa čelom k nemu, ale neprestával kráčať, i keď teraz skôr cúval.

"Hn?"

"Kde je tu obchod s farbou?"

"S farbou?" Sasuke pozdvihol obočie.

"Haiii, kde je?" pritakal horlivo Naruto a neprestával sa tváriť dôležito.

"Neviem," Sasuke to nepovažoval za dosť podstatné, aby sa nad tým zamýšľal. Naruto ale neprestával kráčať dozadu a stále naňho civel, takže si napokon povzdychol, hoci v duchu ho to stálo viac sebazaprenia neuškrtiť ho. "Načo farbu?"

"Som rád že si sa spýtal!" Naruto sa rozžiaril, takmer pripomínal Leeho keď ho niečo nadchne. Sasuke trochu spomalil, aby bola vzdialenosť medzi nimi väčšia. "Na zajtrajšok sa môžeš tešiť! Prebehne prvá pilotná akcia! Aj keď až večer, ešte lepšie v noci, keď budú ostatní spať."

Sasuke si zaboril ruky do vreciek. Mal toho po krk. Čo by dal za jedinú normálnu noc, takú, aké bývali pred príchodom tohto tu? Tichú, kľudnú, pokojnú. A teraz ho chce okradnúť ešte i o ten kúsok spánku, čo mu zostal. A čo chce robiť? Niečo s farbami. On to nazýva zábava! No cha-cha...

"Potom budeme maľovať! Na stenu školy!"

No vidíte. "To je načo dobré?" zahuhlal a potlačil zívnutie. Prečo musel ísť s ním práve on?

"Farby, Sasuke," Naruto zvážnel. Aspoň sa o to pokúsil. "Farby. Ako ti to povedať. Sú všade okolo nás."

"Skvelý postreh," neodpustil si.

"Drž hubu!" odsekol Naruto a pokračoval vo svojom výklade. "Možno sa ti to tak nezdá, ale každá z nich v nás niečo vyvoláva. Hnev, pokoj, radosť, ospalosť, proste niečo. A chce to určitú rovnováhu k tomu, aby si bol... eh, spokojný?" na chvíľu sa zamyslel nad tým vyjadrením, ale potom len mykol plecami. "A tá na našej škole nie je. Tak niečo namaľujeme na stenu, v tých správnych farbách, a bude!"

"Hn."

"Teba to vôbec neberie?" sklamane naňho pohliadol blondiačik.

"Nie."

"Ale bude to zábava!"

"Práve si minul ten obchod."

"Huh? Čo?"





"Vezmi ten vozík!" nieslo sa celým obchodom, kde to podivne páchlo lakom a maliarskymi potrebami. "Noták! Vezmi ho!"

Rinčanie koliesok na zemi a vzápätí spoza regálu vyšiel blondiačik, blúdiaci modrými očkami po všetkých veciach, ktoré tu boli, a za ním tmavovlasý chlapec, tlačiaci vozík a tváriac sa, že sa tam ocitol úplnou náhodou.

"Pozri, pozri!" skackal Naruto živo z jedného konca na druhý, nadšený doslova čímkoľvek. Bral do ruky štetce, valce, malé tuby s farbami i veľké kýble, donekonečna porovnával odtiene, polemizoval nad tým správnym, snažil sa zachytiť špecifickú vôňu toho či onoho kýbľa. Pokukoval po sadre, omietke, vŕtačke i dlaždiciach a pri všetkom nadšene híkal, akoby to ešte nikdy nevidel.

Jeden by bol z neho na nervy.

"Vezmeš už niečo?" schladil jeho nadšenie Sasuke, ktorý toho už mal dosť.

Naruto naňho dotknuto pozrel. "Toto, to je umenie, Sasuke Uchiha!" vyhlásil a vzal do ruky jeden kýbeľ s oranžovou farbou. Zamyslene naňho pozrel.

Sasuke podišiel vozíkom až k nemu, vyšklbol mu to z ruky a samého ho prekvapilo, aké je to ťažké. Kým to držal Naruto, zdalo sa to ľahulinké.

"Berieme to," dostal zo seba zarazene. "Ešte niečo?"

"Ešte toto, toto, toto, toto, toto, toto, toto a toto...." hádzal Naruto veci do vozíka ako keby bol za to platený.

"Tak to nie!" zabrzdil ho Sasuke a všetko po ňom ukladal na miesto, v duchu sa zaprisahávajúc, že toto ešte blondiačik oľutuje.

"Na toto som ťa nebral!" ozval sa trucovite Naruto, keď videl, že vo vozíku zostala iba oranžová farba.

"A načo si ma bral?" Sasukeho to vonkoncom nezaujímalo. V mysli spriadal niečo, nejakú pomstu.

"Kto by mi to pomohol odniesť?" prehodil Naruto kým k jednej oranžovej farbe prikladal ďalšie, a ešte červenú, žltú a čiernu. "Plus, do zajtra večera je to tajomstvo. A hocikto iný by to vyžvanil ostatným."

"A keď ti zajtra oznámia, že do toho nejdú?" Sasuke pochybovačne hľadel na kôpku farieb a vzal šesť extra veľkých štetcov.

"Neoznámia. Bude to zábava. Vieš, nie každý je taký zabednený ako ty, Sa-su-ké..."

Sasuke mal toho dosť. Nechal Naruta stáť tam s ďalším kýbľom farby a on vyštartoval k pokladni. Len aby sa toho už zbavil, aby toho nebolo viac. Aj tak si myslel, že to neminú. Možno jeden kýbeľ, nie viac. Je to zbytočné. A teraz to trepať...



Každý z nich mal tri farby. Tri štetce. A plno nadávok.

"Doriti, Uzumaki! To váži snáď tonu!"

"Neváži!" vyhlásil Naruto a zložil svoj náklad pri jednom obchode. "Počkaj!"

"Pch," Sasuke takisto položil veci, ktoré niesol, a oprel sa o sklo výkladu, zatiaľ čo Naruto vbehol dnu.

V tej chvíli, ako mal na chvíľu pokoj, takmer až neznesiteľný, konečne mu svitlo, čo s tým malým hyperaktivistom urobí.

O pár minút Naruto vyšiel z obchodu s nejakou taškou. Takou, do ktorej by sa sotva zmestili všetky kýble i štetce, a nakoniec by ste ju aj tak museli niesť.

"Daj to sem," zavrčal Sasuke, vyšklbol mu tašku z ruky a vrátil sa do obchodu. Toto už nie je normálne!

Po dlhšej výmene názorov s obchodníkom a menšom príplatku sa odtiaľ tmavovlasý chlapec dostal aj s o čosi väčšou taškou, ktorá mala kolieska. S patričným dôrazom ju postavil na zem a začal do nej ukladať veci. Naruto sa usadil na chodník a sledoval ho pri tom.

Keď všetko bolo bezpečne vo vnútri, Sasuke podstrčil tašku k Narutovi, čím dal jasne najavo, že viac to nie je jeho starosť. Typicky si strčil ruky do vrecká a ako keby bol iba náhodný okoloidúci sa pobral preč.

"Počkaj, Sasuke!" zavolal za ním Naruto, vstal a zháčil sa.

Chvíľu mu trvalo kým zistil, ako také tašky na kolieska fungujú, a až po tomto skvostnom objave sa rozbehol za ním, aj s celým nákladom, ktorý ho patrične brzdil.

"Notak počkááj!" skúsil znova. Ale to mu nepomohlo. Sasukeho dobehol až pred školou, no napokon ho znova stratil, pretože trepať niečo také po schodoch, zvlášť s obsahom takým ťažkým, že ledva unesie polovicu, to mu dalo zabrať. No to ešte netušil, čo ho čaká v ich izbe...

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Natsumi | E-mail | Web | 10. ledna 2011 v 19:17 | Reagovat

;-) skvelé..som zvedavá na to prekvapenie v izbe xD

2 Mooo | 24. dubna 2011 v 14:07 | Reagovat

Cudne :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama







•○•○•

Všetky poviedky na tejto stránke sú chranené autorským právom. Bez nášho súhlasu
 (Ange či Marley) nekopírujte a nekradnite veci uverejnené na tomto blogu na
 svoje či iné stránky!

•○•○•