Hlavne revolverov sú ako oči na niektorých portrétoch.
Nech sa na ne pozeráte z akéhokoľvek uhla,
vždy sa vám zdá, že mieria práve na vás.
---------------------------------------------------------------
Hej, koľko dúh sme už podupali a rozmetali samopalmi ...

http://fc04.deviantart.net/fs70/f/2010/086/d/8/Writer_Stamp_by_TrixiePrower.png

Blog patrí Ange & Marley

UPOZORNENIE

Na blogu sa vyskytnú poviedky s shounen-ai  či yaoi tématikou
(tj. jednoducho ♂ + ♂ = ♥)... tieto poviedky mám na svedomí ja - Ange.
  
Kontakty:

Mail: ange.desu@gmail.com
Skype: TheCuteTenshi


Jenny...

30. června 2010 v 14:16 | Marley |  Poviedkárske záležitosti
Ange po celej večnosti konečne prepísala dva zdrapy papiera :D takže, toto je čosi, čo písala Marley o Ange, teda o "Jenny" (lebo ma tak volá ak neviete :D)
btw... začalo leto. Nie je to smutné? xD *...it isn't...*
ok, ok.... to, čo malo byť poviedkou, ale nie je ňou (napriek tomu to hádžem do jednorázoviek) máte pod perexom, svoje poznámky ohľadom toho si nechám pre seba, takže odtiaľto ďalej je to čisto Marleyina práca ;D



***
Na začiatku nebola Jenny. Všetci sme ju volali tým "úradným" menom, ktoré každý dostane v pôrodnici a kým nedosiahne určitú vekovú hranicu, nemôže si ho zmeniť.
Pamätám si, ako nám kedysi dávno ukazovala zošit so svojimi básničkami a my sme sa pýtali , kto je to "ange".
... taktiež si pamätám na prvú vec, čo mi nakreslila - malý ušatý psík so šatkou na krku - kreslila ho na hudobnej (aj to si presne pamätám). Všetci sme obdivovali jej obrázky - bola (a myslím, že doteraz je) jedinou osobou našej triedy, ktorá je schopná nakresliť normálnu postavu. Mám doma všetky obrázky, čo mi nakreslila a stále fičím na jej "inu" a "usagi". To je podľa mňa to najkrajšie, čo vie nakresliť.
... môžem sa pochváliť, že meno Jenny som jej vymyslela ja, pri písaní istého scenára s inicálmi ZZ... mimochodom, prvý a posledný western, ktorý so mnou kedy napísala. V tom scenári máme každý akoby svoju postavu, ktorú by sme mohli (za ideálnych podmienok) niekedy v budúcnosti hrať. Moja sa volá Billy a jej Jenny. Pôvodne mala byť Lucy, potom Katy, ale predsalen, Jenny jej sekne najlepšie.
Dá sa povedať, že tie postavy sú "šité na mieru", teda Billy kopíruje moju povahu a Jenny tú jej.
A je to celkom zaujímavé, pretože, čo sa týka povahy, sme úplne iné. Ja som typický extrovert, nerobí mi problém nadviazať konverzáciu s kýmkoľvek na ulici, Jenny pôsobí na prvý pohľad ako milé, tiché, bezproblémové dievča... no, to ste ju ešte nezažili večer na izbe na lyžiarskom alebo v šatni s banánom v ruke. Ja sa jej vtedy... bojím (ale nás asexuálov asi nikto nepochopí).
... Jenny vďačím za to, že poznám význam slov ako ahounen-ai, yaoiu, bisexuál, vibrátor... Naučila ma, že v živote je vždy niekto hore a niekto pod ním (prosím, nemyslite na yaoi, teraz to tak nemyslím...). Vytvorila medzi nami monarchiu - ona je pán a ja pes. Áno, priznávam, že sa volám Marley, ale...
... už som si zvykla, že som to ja, kto chodí v jedálni po pitie, prípadne po chýbajúci príbor, kto vybavuje ospravedlnenia u profesorov, kto odovzdáva protokoly, vracia knihy... Jenny vie veľa vecí, ktoré iní nevedia - napríklad to, kde som šteklivá, to, že na mňa viac účinkuje ignorácia ako jednoduché "choď do...", že niekedy mám chvíle, kedy jednoducho potrebujem rozprávať, aj keď odveci... Jenny mi dokáže po celkom dni, keď som naozaj otravná (ja si to uvedomujem) povedať, že jej neleziem na nervy. Jenny dokáže prijať správu, že zajtra nebudem v škole s poznámkou "prečo? Budeš mi chýbať, vieš?" namiesto poznámky typu "ty sviňa", ktorú by použili ostatní... Jenny dokáže kopu vecí. Mala už toľko príležitostí, keď sa mi mohla otočiť chrbtom, naštvať sa a prestať so mnou komunikovať... ale nikdy to neurobila. Jedine ona to nikdy neurobila. Ona vždy ostala pri mne... teda, aspoň sa tak tvárila. A naopak, ani ja som sa na ňu nikdy nehnevala - lebo na ňu sa nedá hnevať. Ona je špecialista na taký nevinnučký úsmev, ktorý ja nazývam "angel smile". A keď ho nadhodí, človek jej jednoducho musí kúpiť čokoládu v automate alebo marsku v bufete... (alebo zošit na TC poviedky, alebo... alebo...)
Častokrát, keď ju "urazím" - mám na to takú vetu že "(d)ženy sú hrozne..." a podobne, reagujem: "Ty sa na mňa hneváš???" A ona mi potom postrapatí vlasy ("milujem" to) a poznamená "...decko..."
Vždy je z nás dvoch tá vyspelejšia (no áno, má skoro o dva roky viac ako ja) a vždy som ja ako malé dieťa (netvrdím, že nie som, ja sa náhodou otvorene priznávam k svojmu "the kid")... ale už som si na to zvykla.
Často do mňa rýpe (ona vie ako). Aj ja som rýpala do nej, ale vždy, keď som povedala niečo trefné, nejako ma dostala. To ma naučilo jednoducho do nej NERÝPAŤ.
Ale až tak úplne sa to nedá - mnohokrát, keď sa Jenny podarí nejaký poznatok, ako napríklad: "Aha, zmizol sneh!" (pričom ten sneh tam už dva týždne nie je), reagujem na to vetami typu "naša Jenny je šikovná..." alebo "Jenny má, samozrejme, pravdu..." a podobne. Ale čím častejšie to používam, tým rýchlejšie sa jej reakcie menia z "bingo" a "ja viem, že mám pravdu" na "neser ma", "neštvi" a "nerýp".
Už som sa naučila, že ak chce Jenny ísť doprava, ide sa doprava. Lebo keby som rodporovala, vtedy by ma presvedčila. Vždy ma dokáže presvedčiť. Samozrejme, ak je nejaký "ozajstný" dôvod, vo výnimočných situáciách ma poslúchne. Ale aj to je niečo (ja som z tých čo sa vedia uspokojiť aj s málom).
Ale niektoré veci ju nikdy nepresvedčím - napríklad, aby mi nakreslila obrázok, alebo aby mi KONEČNE povedala, čo znamená "nani" a "nande". Ale asi ju baví, keď to používam a neviem, čo to znamená...
Nedá mi nespomenúť údené mäso, ako symbol našej odlišnosti som ho prvýkrat použila na lyžiarskom a odvtedy ním Jenny dráždim.
... to, čo sme spolu zažili (teraz myslím výlety, situácie a pod.) tu písať nebudem, za prvé preto, že sme sa dohodli, že to dáme do inej, spoločnej poviedky a za druhé preto, že sa ma Jenny spýtala, či toto bude mať aj nejaký dej, teda, jej slovami, či to bude "vôbec poviedkoidného charakteru". Nedá mi nepoznamenať, že jej 300-stranový, 43 kapitolový, stále nedokončený príbeh je určite "poviedkoindého charakteru".
No, dej to nemá, ale ja som jej to na začiatku vravela. Mimochodom, celé to vzniklo v jeden piatok, keď som len tak z cesty začala o nej kecať a ona ma počúvala. Keď som po chvíli prestala...
"Pokračuj."
"Neviem čo..."
"Si vymysli."
"Napíšem o tebe poviedku!"
"No napíš, napíš.."
"A aj ty napíšeš o mne?"
"Iie."
"Prečo?"
"Lebo to neviem."
"Však skúsiš."
"Som ti povedala že nie."
... ale už som čoraz lepšia v odhadovaní jej reakcií.
To ona ma naučila používať hviezdičky a japonské výrazy (hej, raz som v chovprodukte povedala také že "jéj, aký zlatý usagi" a všetci tam na mňa čumeli, ako keby som bola zelená a mala anténky). Ale najviac ma nakazila slovíčkom "oi" (ja sa ju momentálne snažím nakaziť španielskym "si", ale zatiaľ sa mi to veľmi nedarí).
O Jenny sa dá písať dlhé hodiny, lebo ako každý, aj ona je človek jedinečný. Niekedy je nepochopím, niekedy ona nepochopí mňa. Ale nejako sme si našli k sebe cestu a ja ešte stále naivne verím, že keď zmaturujeme, budeme spolu bývať v garzonke plnej zošitov a papierov plných nedopísaných poviedok, vždy s perom po ruke...
... pretože možno práve to nás spája. Písanie poviedok. Aj keď, v tom sme tiež teoreticky rovnaké, ale prakticky úplne odlišné. Ale to už k tomu asi patrí.
Ja som ja a Jenny je Jenny. Ale Jenny možno vôbec nie je taká, ako som napísala vyššie. Ona je jedna z tých, ktorých musíte spoznať, aby ste vedeli, akí naozaj sú...
... a možno vám to ani potom nedôjde.
Ja som mala tú česť spoznať ju. Hm, a napísala som poviedku, ktorá vlastne ani nie je poviedkou a nie je...
... ale ja som sa snažila, jenny.
Mimochodom, (dávam pozor, aby som to nepovedala po španielsky)... arigato.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama







•○•○•

Všetky poviedky na tejto stránke sú chranené autorským právom. Bez nášho súhlasu
 (Ange či Marley) nekopírujte a nekradnite veci uverejnené na tomto blogu na
 svoje či iné stránky!

•○•○•