Hlavne revolverov sú ako oči na niektorých portrétoch.
Nech sa na ne pozeráte z akéhokoľvek uhla,
vždy sa vám zdá, že mieria práve na vás.
---------------------------------------------------------------
Hej, koľko dúh sme už podupali a rozmetali samopalmi ...

http://fc04.deviantart.net/fs70/f/2010/086/d/8/Writer_Stamp_by_TrixiePrower.png

Blog patrí Ange & Marley

UPOZORNENIE

Na blogu sa vyskytnú poviedky s shounen-ai  či yaoi tématikou
(tj. jednoducho ♂ + ♂ = ♥)... tieto poviedky mám na svedomí ja - Ange.
  
Kontakty:

Mail: ange.desu@gmail.com
Skype: TheCuteTenshi


12. Pár metrov štvorcových

23. července 2010 v 2:00 | Ange |  ReBeli
Kiba nevedel obsedieť. Najskôr sa neustále hemžil a napokon sa zosunul z operadla na tú časť lavičky, kde normálny ľudia obvykle sedávajú. Duchom neprítomne čakal na niečo, sám nevedel, či na Naruta so Sasukem, alebo na zázrak. V žalúdku cítil nervozitu, bál sa, že dostanú Shikamarua, nepripraveného a úplne samého. Vedel, že ich nezradí, ale bál sa oňho, pretože nedostal varovanie. To bol dôvod, prečo nedokázal len tak sedieť. Bezmocnosť neznášal, ale vedel tiež, že by nikomu nepomohlo, ak by sa poňho vrátil a oni by ho chytili. No iba sedieť a odrátavať sekundy, kým jeho priateľ bol v ohrození, to nebolo pre neho.


Lee sa prechádzal hore-dolu popred fontánu a hrýzol si peru. Kdesi vnútri ho hlodal pocit viny, že naňho zabudol. Stále sa snažil pochopiť, ako sa to mohlo stať. Prechádzal po chodbe, kde mali izby, a tú jeho proste minul. Prešiel okolo, ako keby žiadna ani nebola, akoby nijaký Shikamaru Nara nikdy neexistoval, akoby mu na ňom nezáležalo. Ale sledoval stopy na zemi. To ho odpútavalo od sledovania dverí, popri ktorých prechádzal. Tak ako sa to mohlo stať?

Neji stál opretý o strom, pôsobil z nich najpokojnejšie a svojím spôsobom aj bol. Hľadel na jednu zo škvŕn, ktoré boli na zemi, nesporný dôkaz toho, čo včera vyvádzali. Nedávno by ani nebol veril, že sa na niečo také dá nahovoriť. A už vôbec nie, že si to bude tak užívať. Necítil nejakú významnú starosť o Shikamarua, vedel, že je mimoriadne chytrý, a v prípade núdze, len čo ho chytia a oni zistia jeho trest, pomôžu mu ako sa bude dať. V žiadnom prípade ho v tom nenechajú, takže vlastne nie je dôvod obávať sa oňho. Nie je sám.



Práve v tej chvíli sa na istom konáre vysokého stromu odohrávalo menšie drama. Naruto, ktorý sa držal Sasukeho tak pevne, ako sa v živote ešte ničoho nedržal, cítil hrozný strach, pretože vedel, že je vysoko, že musí preliezť z okna na konár a tiež že to musí urobiť hneď, pretože majú jeden veľký problém v podobe dvoch profesorov, chystajúcich sa vtrhnúť do ich izby. Túžil zavrieť oči, i keď vedel, že by mu to nepomohlo uniknúť. Namiesto toho sa však vpil pohľadom do tých čiernych, v ktorých bol síce stály chlad, ale zároveň aj pokoj, a on tak nejak dúfal, že sa prenesie aj na neho.

"Neboj sa."

Jeho hlas. Potvrdzoval, že tam je, ak by zrak či hmat náhodou klamali. Uisťoval ho, že tam je, a zároveň ho desil, pretože bolo jasné, že sa to deje, všetko je skutočné, a on je naozaj tak vysoko nad zemou a musí prekonať istú vzdialenosť, preč z niečoho stáleho, pevného a bezpečného, na niečo síce rovnako stále a pevné, ale ani zďaleka nie tak bezpečné.

Mal strach z výšok, to áno, a len málokto o tom vedel. Ibaže, nebál sa vždy. Iba niekedy. Vlastne, on výšky miloval. Miloval i nenávidel zároveň.

"Naruto," Sasuke naňho nechcel tlačiť, ale musel. Potreboval, aby sa dostal na ten hlúpy konár a aby mohli zliezť, pretože nechcel, aby ich chytili. Vlastne, on bol relatívne v bezpečí. Len starosť o Naruta v ňom vzbudzovala obavy. A to bol pocit, ktorý už riadne dlho nemal. Teraz sa ozval naplno.

"Idem," vydýchol Naruto a trochu sa prikrčil. Sústredil sa na tie tmavé oči a chcel prestať vnímať okolie. Tých pár nádychov, ktoré ubehli, sa zdali ako večnosť. Ale večnosť ešte neskončila, pretože sa musel dostať na druhú stranu, a potom dole, na pevnú zem, a až potom bude po všetkom a čas začne plynúť normálne.

Bol to len krátky, jednoduchý pohyb, nejaký malý skok, rýchly presun. A už tam bol, tisol sa k Sasukemu a bol naozaj rád, že je práve s ním.

"Poďme, musíme sa dostať preč od toho okna," vyzval ho Sasuke a začal zliezať po konári, nasledovaný Narutom, ktorý sa držal v jeho tesnej blízkosti a odmietal ho pustiť.

Sasuke sa dotkol kmeňa a prešiel na druhý konár a na ďalší, aby ho z okna nebolo vidieť. Naruto to po ňom zopakoval, i keď o čosi pomalšie. Ocitli sa na druhej strane stromu, len o čosi nižšie než na začiatku, a obaja sedeli na jednom konári vedľa seba a čakali.

"Kde sú?!" začuli od okna Deidarov hlas. Takže to stihli práve včas.

"Neviem," odvetil Iruka.

"Ale... ale... počul som hluk!"

"Možno vyliezli oknom?"

"Možno spadli a zabili sa!" Deidara sa vyklonil z okna ale dole nikoho nevidel.

"Alebo vstali skôr, rovnako ako tí pred tým."

"To je nejaké podozrivé že všetky izby sú prázdne!"

"Ešte jedna," Iruka mu položil ruku na plece a Deidara sa stiahol.

"Je to v suchu," povedal celkom zbytočne Naruto, ktorý mal pocit, že sa viac ani nepohne. Strnulo hľadel kamsi pred seba, len aby sa nepozrel dole.

"Takže ty sa bojíš výšok?" spýtal sa ho ticho Sasuke.

"Niekedy."

"Určite by si bol rád na zemi."

"Veľmi rád," súhlasil.

"No ale to budeš musieť zliezť," informoval ho Sasuke a on sám sa dostal o konár nižšie. Naruto iba na prázdno prehltol a roztrasene ho nasledoval.

"Spadnem," hlesol.

"Nenechám ťa spadnúť."

Ten chladný hlas. Chladný, prázdny hlas z ktorého by nejedného zamrazilo. Jedine Naruto v ňom cíti niečo viac. Starosť. Upokojovanie. Istotu.

"Fajn," takmer zašepkal.



Lee, ktorý sa neprestával prechádzať hore-dolu zrazu niečo uvidel. Kiba a Neji boli obrátení chrbtom, takže to vidieť nemohli, ale on áno a na tvári sa mu zračila úľava. Konečne zastavil.

"Už sme sa o vás báli!"

Bolo neobvyklé, že Sasuke kráčal vpredu a Naruto bol o čosi viac pozadu, vlastne Uchiha ťahal blondiačika za ruku, keďže ten sa nejako odmietal spamätať, k tomu bol z toho celého v rozpakoch.

"Sme v poriadku," odvetil Sasuke svojím obvyklým tónom.

"Musíme ísť za Shikamaruom!" vyskočil Kiba z lavičky.

"Prečo?" Naruto zdvihol pohľad od svojich botasiek.

"Lebo tento pako ho nezobudil!" obviňujúco ukázal na Leeho.

"Nechaj ho," Neji sa odlepil od stromu takže teraz tvorili nepodarený kruh.

"Musíme ísť za ním," zopakoval Kiba.

"Tak poďme!" vyzval ostatných Lee. "Napokon, on má izbu medzi tou Nejiho a vašou," ukázal na Sasukeho s Narutom, "takže tak či onak už sú za ňou. Súhlasím že by sme sa tam mali pozrieť."

Neji si vzdychol. "Okay. Na vlastné riziko."



"SHIKAMARU!" vyzeralo to, že Naruto sa už spamätal, pretože trieskal na dvere Shikamaruovej izby a nebezpečne nahlas hulákal na celú chodbu. Ostatný si iba vymenili veľavravné pohľady.

Kiba, ten nečakal, kým sa niekto ozve, odstrčil Naruta priamo do Sasukeho a sám odsunul dvere a nabehol dnu.

"Shikamaru!" vydýchol si, keď ho uvidel rozospatého sedieť na posteli.

"Čo je?"

Neji za nimi obozretne zatvoril dvere. Ako obvykle, každý si našiel svoje miestečko, ibaže tentokrát poväčšine na zemi, keďže na stole bolo rozložené shogi a Shikamaru mal v izbe len jednu posteľ.

"Profesori šli po nás. Mysleli sme, že ťa dostali, keďže ťa Lee zabudol zobudiť," Kiba zmieňovaného prepálil pohľadom.

"Och, aha," Shikamaru sa krátko zasmial a pozbieral nejaké veci v dosahu. "Ja som včera zahladil svoje stopy. Odtiaľ kde sme sa rozdelili," vysvetlil, vstal z postele a zamieril do kúpeľne. "Napadlo ma, že pôjdu po nich," na to za sebou zavrel dvere.

"Ejha," poznamenal Naruto.

"No čo, je chytrý," mykol plecami Lee, celý šťastný, že nemusí niesť vinu.

"Narozdiel od nás," uškrnul sa naňho Naruto.

"Zvlášť od teba," hodil doňho Kiba vankúš.

"A to bolo za čo?!" hodil mu ho Naruto späť.

"Len tak," Kiba mykol plecami.

"Snáď nechcete zahájiť vankúšovú bitku?" Lee podskakoval nadšením, očká mu žiarili...

Všetci naňho vycivene pozreli.

"S jedným vankúšom?!"

"Eh... aha..."

Shikamaru vyšiel z kúpeľne.

"Plány na zvyšok dňa?"

"Nó-"



"Všetci sú tu! Vidíš to! Všetci! Prišli sami!" tešil sa Deidara mieriac prstíkom na dvere.

"Hai, hai," Iruka zadržal povzdych a pozrel naňho s otázkou v očiach. "Tak čo chceš robiť?"

"Nie je to jasné?" Deidara sa zatváril ako diablik a odniekiaľ vytiahol kľúčik.

"Ty ich chceš-?!"

"Jop!" pritakal veselo a tichučko strčil kľúč do zámky.

"Plány na zvyšok dňa?" ozvalo sa zvnútra.

"Nó-"

Šesť rebelov v izbe o rozmeru pár metrov štvorcových začulo šťuknutie zámky a zhrozene pozreli na dvere. Lee najbližšie k nim sa ich pokúsil otvoriť, a Shikamaru nasledoval jeho neúspešný príklad.

"No do-" Kiba položil vankúš na miesto a zároveň vstal z postele, na ktorej doteraz sedel.

"Sme zamknutí!" vyhŕkol celkom zbytočne Lee.

"Čo teraz?" obzeral sa po ostatných Kiba.

Naruto vstal zo zeme, vlastne, teraz sa postavili všetci čo ešte nestáli, sami nevedeli prečo.

"Nikto tu nemá klaustrofóbiu, že nie?"

Keď všetci pokrútili hlavami, zároveň si vydýchli. Inak by to bol problém. Deidara za dverami bol takisto spokojný s touto odpoveďou, keď začul tiché "nikto," spokojne sa usmial a odkráčal preč.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Misa~Ai Ookami | E-mail | Web | 23. července 2010 v 23:29 | Reagovat

*hluboce si oddychla* fu takže naruto se bojí i nebojí výšek? Chudák má to těžké xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama







•○•○•

Všetky poviedky na tejto stránke sú chranené autorským právom. Bez nášho súhlasu
 (Ange či Marley) nekopírujte a nekradnite veci uverejnené na tomto blogu na
 svoje či iné stránky!

•○•○•