Hlavne revolverov sú ako oči na niektorých portrétoch.
Nech sa na ne pozeráte z akéhokoľvek uhla,
vždy sa vám zdá, že mieria práve na vás.
---------------------------------------------------------------
Hej, koľko dúh sme už podupali a rozmetali samopalmi ...

http://fc04.deviantart.net/fs70/f/2010/086/d/8/Writer_Stamp_by_TrixiePrower.png

Blog patrí Ange & Marley

UPOZORNENIE

Na blogu sa vyskytnú poviedky s shounen-ai  či yaoi tématikou
(tj. jednoducho ♂ + ♂ = ♥)... tieto poviedky mám na svedomí ja - Ange.
  
Kontakty:

Mail: ange.desu@gmail.com
Skype: TheCuteTenshi


Havranovo - pohľad č.3

6. srpna 2010 v 10:38 | Marley |  Originál jednorázovky

Eh, náš koncoročný výlet...
...nebudem to tu na úvod nijako obkecávať, podľa mňa je dôležité len jedno: prežili sme...

Well, už som vyšla z cviku, čo sa týka písania vlastných zážitkov, ale opakovanie je matka múdrosti a vzhľadom na situáciu, aká bola v spoločnosti, keď som toto začala písať, doprajem čitateľom informácie spolu s časovými údajmi, dúfam, že ma nikto nezabije.
Takže...


Skoro ráno: Idem po Jenny.
O päť minút: Ďaleko sme sa
nedostali, Jenny nemá poživeň.
O desať minút: Poživeň dorazila, ideme na zastávku.
O ďalších desať minút: Sme na zastávke.
O štvrť hodinu: Je pol siedmej a ide nám bus.

7:00 Sme v Belej a odovzdávame batožinu Šišinej mame, ktorá sa nezištne ponúkla, že nám ju odnesie.
7:05 Vyrážame na osem kilometrovú štreku po asfaltke.
9:00 Dorazili sme do Havranova, sedíme na lavičkách okolo vyhorenej pahreby a tvárime sa že tá dvojhodinová cesta bola pre nás ako nič.
9:15 Ubytovali sme sa a objavujeme prvé "krásy Havranova" a zároveň "nástrahy Havranova" (nespomínam to tu len tak, ešte sa k tomu dostanem).
9:30 Prvá skupinka skalných začala hrať futbal.
9:40 Aj ja chcem ísť hrať futbal, ale čo už, keď Jenny ma nepustila...
10:00 Začal sa robiť guláš, Jenny ostala dnu a ja som išla vonku krájať mäso. Lenže to mäso nebolo bohvieaké a z veľkej časti obsahovalo šľachy. A to spôsobovalo niektorým naším babám nevoľnosť, najmä keď im to Samo hádzal do ruky so slovami "Postreh!" alebo "Chytaj!"
11:00 Mäso je naporciované. Viac škody, ako osohu.
11:02 Náš udatný pán profesor, nazvime ho teraz Mr.V., hádže mäso do kotla.
11:03"Guláš" vyzerá hrozne.
11:04Začínam pochybovať, či je to vôbec guláš.
11:05 Do guláša ide veľa papriky. Asi to bude mexický guláš, oni do všetkého pchajú papriku.
11:06Odchádzam hore. Už na to nemám nervy. Okrem toho tam všetci tak nebezpečne mávajú tými nožmi...

(keďže na notebooku sa tie čísla zatratene zle píšu, odteraz časové údaje vynechávam)


Dnu v našej chatke akurát prebiehala diskusia, kto z chalanov bude spať v manželskej posteli - ich časť sa totiž skladala z dvoch normálnych a jednej manželskej a oni boli práve štyria. V posteli nakoniec skončili Majo s Vladom.
Lenže potom Majo odišiel a my sme tam jedli nejaké chrumky či čo to tam
Jodik mal a tá Majova časť postele...ehm...no...
Ďalší problém - ako oddelíme "babskú" časť izby od "chalanskej", keďže dvere tam nejako neboli. Niežeby bol nejaký problém s tým, že sa nejako neznášame, to nie, ale Adam to vymyslel, že vraj aby mali Vlado s Majom súkromie. Tak zobral nejaký záves a oprel ho takú skriňu - účel, samozrejme, žiadny, ale srandy toľko, že by ste sa čudovali.
Doniesla som Jodikovi spoločenskú hru, keďže on miluje také tie stratégie na štýl OSADNÍCI Z KATANU a podobne, tak akože sa zahráme. Už sme aj zohnali ľudí, lenže Jodik pri vysvetľovaní tak prekombinoval pravidlá, že sa to napokon nikomu nechcelo hrať a všetci odišli. Upratať hru, to ostalo, samozrejme, na mne.
Majo s Rišom zorganizovali Bedmintonový zápas s MOJIMI RAKETAMI, tak sme sa tam prehrali asi dve hodiny (problém bol len v tom, že na jednej strane siete hrozne svietilo slnko, akákoľvek čas dňa práve bola, a ten jeden chudák, ktorý vyfasoval tú stranu, nikdy nevidel, kde vlastne ten košík letí.)
Popritom triedna dorobila guláš a mohlo sa ísť jesť, tak sa tam všetci odpratali. My s Jenny sme ale predsa len počkali, či sa niekto náhodou neotrávi (aj tak som sa napokon ten guláš odvážila jesť len ja, Jenny ostala verná rožkom). Popritom sme sa rozprávali, aká by to asi bola sranda, keby sme tam všetci, čo sme ten guláš jedli, do večera dostali hnačku - to by bolo pri tých dvoch záchodoch na každú chatku veľmi zaujímavé...(btw, ak k tomu ešte prirátam to, že večer nešlo splachovanie tak...) - skrátka, debata á la "dobú chuť".
Keď sme dojedli, opäť sme sa vybrali na bedminton, lenže MOJE PALICE (keďže boli jediné, ktoré boli k dispozícii), boli obsadené, museli sme sa tam postaviť do fronty a pekne si na ne vystáť radu.
Medzitým sa blížila štvrtá hodina a my sme mali na majstrovstvách hrať futbalový zápas s Holandskom. Pán majiteľ Havranova nám dokonca zaobstaral aj televízor, len niektorí naši spolužiaci 21.storočia museli na to dlho pozerať, aby pochopili, že to naozaj je TELEVÍZOR. Ale napokon tí, ktorí to chceli vidieť, uvideli, ako nás Holanďania poslali domov.
Potom sa naši chalani, navnadení futbalom, a presvedčení, že hrajú lepšie ako Hamšík, Škrtel a spol., dali dokopy s druhou výletnou skupinkou z priemyslovky a išli si zahrať futbal. Občas im lopta zaletela cez malú drevenú latku a padla dolu brehom k takému potoku. Bolo tam hodne pŕhľavy a keď chcel človek takú loptu naspäť, musel sa nejako opatrne k nej cez tú pŕhľavu dostať.
No, len raz som po ňu išla. Ale to by nebolo ono, keby malý amatérsky pištoľník Marley Kid dokázal prejsť takú pŕhľavu bez ujmy na zdraví. Bol tam taký malý kamienok, šmyk - a plnou silou som si to našila do pŕhľavy. A to neni až taká sranda, keď sa zamocete do tých lístkov a musíte sa z nich dostať...ale napokon, dostala som sa von, akoby nie, a loptu som priniesla späť. Jej sa nič nestalo.
Nasledujúcu polhodinku som strávila hľadaním fenistilu (naprd platné, nikto nič také nemal), alebo studenej vody (tiež naprd platné, Matúš s Jodikom sa sprchovali - samozrejme, každý inde, a dávali si načas. Jediný prísun studenej vody viedol v tej chvíli - k potoku).
Mimochodom, nedá mi pripomenúť, že kto sa chcel tam v Havranove náhodou osprchovať, musel sa skamarátiť s vlažnou, 15 stupňovou vodou - teplejšia tam totiž za nijakých okolností nešla.
Triedna a baby už začali opekať špekačky, tak som im chcela robiť spoločnosť, prípadne rozprávať vtipy. Lenže oheň a ten pocit, čo na vás zanechá pŕhľavy, nijakovsky nejdú dokopy, musela som sa vzdialiť, aspoň dovtedy, kým nenájdem studenú vodu.
Vôňa špekačiek prilákala aj psa - veľkého, huňatého, a smradľavého psa, asi bernardín alebo niečo podobné. Nina prišla na to, že reaguje na písmeno "R", ale ako sme potom zistili, Rex to nebol...(no skúste dať bernardínovi meno Rex). Tak sme vymýšľali mená na R- Báša ho potom volala Renault a ja Repelent.
Večer, o desiatej, Mr.V. zaľahol do postele a my sme s triednou ostali pri ohníku. O dvanástej sme niektorí išli hore, pospali sme tam na oknách a na zemi, a potom som sa nejakým spôsobom dostala na posteľ (ľudia, ja fakt neviem ako...).
Hm, o štvrtej ráno sme si s Ninou išli zahrať bedminton...
Jenny a Iby zatiaľ zaspali na Katinej posteli, a my sme ich nechceli budiť...len Kaťa sa kvôli nim nedostala ku veciam...
Potom som asi zaspala aj ja, Adam nás vraj fotil a Majo si púšťal Prci, prci, prcičky II.
Ráno zase bedminton...myslím, že sme neraňajkovali...
A potom...no, Šišina mama nám nemohla zobrať veci naspäť, lebo bola vtedy v robote, teda sme si museli tých osem kilákov všetko brať sami. Tak sme sa chceli trochu odľahčiť, že Jenny? (inak, myslíš že si ten chlieb v tom kredenci už niekto všimol?)
Potom spoločné foto - a cesta domov...
A my s Jenny sme tam prišli prví - ha, ha.
Potom hodinové čakanie na autobus - niežeby mi to prekážalo, ale keď sme tam tak ležali pred tou COOP JEDNOTOU, vyzerali sme ako bezdomovci.  
Ale čo už, s tým nič nenarobíme...krásu nezastavíš...

Posledný výlet v zostave 33.
Hasta luego, na budúci rok.




KRÁTKE ZHRNUTIE:

KRÁSY HAVRANOVA:
1, spleť pavučín nad našimi posteľami - čisto teoreticky možno túto vec zaradiť aj k "nástrahám"
2, to, že sme sa tam po tej ceste vôbec dostali a nikto nás neuniesol
3, nejaké to autíčko, ktoré sa tam zo dva razy za náš pobyt objavilo
4, nejaká vodná hrádza a Svätojánske mušky (ale teraz to myslím vážne, fakt to bolo pekné)
5, úspech MOJICH BEDMINTONOVÝCH PALÍC - nemali pokoja (čisto teoreticky, malo by sa to zaradiť skôr do nasledujúcej kategórie, ale to by mi to potom nevyšlo po 5 do každej )
PREKVAPENIA HAVRANOVA:
1, obrovský pes Repelent, ktorému sme hádzali špekačky, ale nechcel ich, iba sa snažil zahrabať si ich na horšie časy
2, zistenie, že unimobunky, ktoré patrili k našim chatkám, už hygiena zavrela
3, obrovský športový talent Mr.V.
4, to, že od desiatej večera našlo splachovanie na záchodoch
5, to, že sme videli televízor z 20. storočia (neodvážim sa povedať, že z 19, ale 20 to bolo určite )
NÁSTRAHY HAVRANOVA:
1, strmé schody
2,nebezpečný ujo, ktorý tam jazdil s veľkým zeleným Landroverom a ťahal za sebou páchnuce matrace
3, naporciované mäso, ktoré sme so Samom a Majom poriadne ochytali, potom putovalo do guláša a niekto ho zjedol
4, Adam a to, že v tridsiatich stupňoch zakúril v "krbe" a všetko to teplo vychádzalo hore pri mojej posteli
5, nikde žiadny signál - ževraj až pár stoviek metrov nad nami
NEBEZPEČENSTVO HAVRANOVA:
1, Kaťa a jej zapáchajúci repelent proti komárom (po ňom vlastne havino dostal svoje meno)
2, Pŕhľava dvojdomá - už som to tu spomínala
3, Jodik, keď sa zatvoril v kúpeľni práve vtedy, keď som súrne potrebovala studenú vodu
4, Mikoš a oheň - toľko sa s ním babral až som si myslela, že to rozdúcha až moc a všetci zhoríme
5, to, že od desiatej večera do siedmej rána nešlo svetlo v chatkách, zato po celý deň áno
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Eňa | 6. srpna 2010 v 20:23 | Reagovat

Ach, na tento článok som čakal táááák dlho! Konečne som sa ho ale dočkala. Musím skonštatovať že to nebolo až také dlhé ale aj tak sa mi to možno páčilo o trolinku viac ako ostatné dva pohľady (aj keď tu nebolo žiadna vzťahová zápletka) :D:D Každopádne pekne napísané :)

2 Ange | Web | 6. srpna 2010 v 23:43 | Reagovat

[1]: jo, brala to stručne :D niektoré časti sú ale fakt dobré xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama







•○•○•

Všetky poviedky na tejto stránke sú chranené autorským právom. Bez nášho súhlasu
 (Ange či Marley) nekopírujte a nekradnite veci uverejnené na tomto blogu na
 svoje či iné stránky!

•○•○•