Hlavne revolverov sú ako oči na niektorých portrétoch.
Nech sa na ne pozeráte z akéhokoľvek uhla,
vždy sa vám zdá, že mieria práve na vás.
---------------------------------------------------------------
Hej, koľko dúh sme už podupali a rozmetali samopalmi ...

http://fc04.deviantart.net/fs70/f/2010/086/d/8/Writer_Stamp_by_TrixiePrower.png

Blog patrí Ange & Marley

UPOZORNENIE

Na blogu sa vyskytnú poviedky s shounen-ai  či yaoi tématikou
(tj. jednoducho ♂ + ♂ = ♥)... tieto poviedky mám na svedomí ja - Ange.
  
Kontakty:

Mail: ange.desu@gmail.com
Skype: TheCuteTenshi


Lákanie Contractu

27. srpna 2010 v 22:17 | Ange |  Poviedkárske záležitosti
   V posledných dňoch škaredo zanedbávam ReBelov. Povedala by som, že v týždňoch, ale predsa len niečo pribudlo. Ľudia, ktorí to čítajú tu na blogu... tých sa to nedotýka. Pre nich mám ešte kapitol dosť. Ale ja teraz vôbec nechcem hovoriť o ReBeloch.
   Rozmáha sa vo mne potreba písať. Proste, písať, niečo, čokoľvek. A keď sa k tomu dostanem, zrazu blok a ja neviem čo a ako a nejde to. Tak sa tá potreba hromadí vnútri a pekne deprimuje.
   Premýšľam. Nad Contractom, ako príbehom...

Rozhodla som sa, že ho budem písať do nejakého zošita, príležitostne na notebooku. Lenže, mne sa vždy lepšie píše za klávesnicou a prepisovať stránky sa mi nechce, preto si nie som istá, či je to ten najlepší nápad. No ale keď to nepôjde, tak sa to dá vždy zmeniť, že? A Project Bored, až sa mi zachce písať znova niečo iné, ten si rozbehnem čisto vo wordovom dokumente.
   Prišla som na minulosť každej zo 7 podstatných postáv. Teda, ja si ani tak celkom istá nie som, či ich bude sedem, pretože ich význam v príbehu mám len pri piatich. Ale niekto do zásoby sa vždy zíde. Spisovala som to dneska, rukou a na papier, pretože som mala chuť držať pero v rukách. Keď som písala Takeovu minulosť, uvedomila som si, že časť z nej by sa hodila viac na Fadea, tak som ju odtiaľ vystrihla. A keď som písala Fadeovu minulosť, tak zase pri tej som vystrihla časť pre Shina. Takto sa mi poskladali všetky, viete, ja odhadujem ich charakter a vôbec podľa tých dvoch či troch kresieb ktoré mám. Celá myšlienka Contractu vznikla len z náhodného kreslenia v snahe zlepšiť sa. Ja stále tvrdím, že to, čo nakreslím, ma inšpiruje...
   Tak teda, spísala som minulosť šiestich postáv... áno, šiestich, okrem Jeana. Na tú som prišla pri inom náhodnom kreslení :D Teda, dobre, vy tie postavy nepoznáte. Nie zatiaľ. Ja nechcem dávať spojlery, a podstatne sa tomu budem venovať až potom. Stále neviem, čo sa bude diať prevažnú časť príbehu. Nechcem ale príliš plánovať. Oberá to o slobodu a nápady, ktoré prídu neskôr.
   Stále dookola počúvam dve pesničky. Tieto:


&


   Ak niekto pozná hudbu, pri ktorej sa dobre píše, tak sem s ňou!
  
   Snažím sa začať Contract. Vraj je prvá veta dôležitá. No, nie že vraj, ono to tak naozaj je. Z tejto myšlienky vyplynulo dlhé pozeranie na prázdnu stránku a kurzor, ktorý blikal a čakal, kým niečo naťukám do klávesnice.
   Ako napísať poviedku, od ktorej žiadam dokonalosť? Ja viem, že nikdy nevyhoviem úplne všetkým, ale... Zase to premýšľanie. Prečo píšem. Pre vlastnú potrebu alebo pre ľudí? Asi oboje. Ale ani jedno nie tak úplne. Ja neviem. Neviem, prečo chcem tak moc písať, a prečo sa snažím písať aj keď sa mi nechce.
   Dobre, hodím sem začiatok. Začiatok, ako úplný začiatok. Taký, ktorý je krátky a neoficiálny. Možno ho budem meniť. Možno ho budem prerábať, prepisovať, a možno urobím nejaký úplne iný - ale to si nemyslím, keďže ja na to prepisovanie naozaj nie som.
   Bolo by kruté žiadať od niekoho kritiku, keď vlastne ani neviete, o čom je v tých troch odstavcoch reč. Zataľ to nechám tak a prídem s tým až toho budem mať viac. Potom sem hodím toľko, čo budem mať, a až budem toho mať dosť veľa, tak hodím celý ten prológ či prvú kapitolu či bohvie čo to bude. A budem chcieť kritiku. Nekompromisnú kritiku, tak sa na to pripravte už teraz.
   Pretože na tomto príbehu mi naozaj záleží.
   Eto, takže ten začiatok, to, čo zatiaľ mám. Ak sa na to niekto cíti, vyjadrenie uvítam. (Aspoň vedieť, že to vôbec niekto čítal, by potešilo) :


   Hrany predmetov, ktoré sa dostali do jeho zorného poľa, sa rozmazávali. Nedokázali udržať stály tvar a podobu. Celý svet sa rozplýval a znova vracal, nestály ako jeho prudké nádychy a výdychy z ktorých ho pichalo v hrudi. Zvuk škrípania vlhkých drobných kamienkov na špinavom chodníku pomaly utíchol, keď prestal bežať. Spomalil. Už nemohol.
   Hľadajúc oporu sa predlaktím oprel o chladnú sivú stenu budovy, ktorá mu bola najbližšie. V hlbokom predklone a ledva stojac na nohách sa snažil sústrediť na dýchanie a pálivú bolesť pochádzajúcu z jeho hrdla a pľúc. Ako si mohol myslieť, že má nejakú šancu uniknúť?
   Niekde za jeho chrbtom sa ozval zvuk tupého nárazu. Ako keď niekto zoskočí z výšky na vlhkú zem. A tie slová, ktoré prenikali priestorom bez toho, aby nadobudli význam, pretože ten už nedokázal vnímať. "Sklamal si ma..."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Pajčas | 27. srpna 2010 v 23:04 | Reagovat

eéto. já vím, v podnapilém stavu bych nic psát neměla, ale když to nechám na zítra, tak se nevyjádřím vůbec.
Zachytila jsem jen pár věcí. Za prvé vzhledem k tomu, že naskenované věci se na internetu blbě čtou, protože většina není schopna je upravit do čitelného stavu, je mnohen výhodnější používat office nebo world hned ze startu. Přepisování - je zdlouhavé a mnohem více náročné - ale každý dle svého gusta.

Hudba - mě osobně, ta kterou znám, kterou jsem už několikrát slyšela, protože se pak na ni nemusím soustřeďovat a pouze dotváří kulisu. To je asi tak vše, víc mi mozek nebere. sorry za chyby.

2 Ange | Web | 29. srpna 2010 v 14:33 | Reagovat

[1]: no jo, to je to, že prepisovanie je zabiják... ale som myslela, že by som písala, kým budeme v Chorvátsku, no myslím že to nechám tak a vystačím si s nejakými náhodnými jednorázovkami...
zase, to písanie rovno vo worde je také... ja mám pocit, že keď nie som na notebooku, tak zrazu nemám čo robiť, tak som premýšľala či si niečo nerozpíšem do zošita :D

ja keď mám počúvať hudbu, ktorú poznám, tak ma väčšinou nutká spievať si do toho xD aspoň ten kúsok textu ktorý poznám. potom ma to rozptyľuje a odvádza od písania. preto si v poslednej dobe radšej zapínam len melódie kde sa nič nespieva, keď chcem písať :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama







•○•○•

Všetky poviedky na tejto stránke sú chranené autorským právom. Bez nášho súhlasu
 (Ange či Marley) nekopírujte a nekradnite veci uverejnené na tomto blogu na
 svoje či iné stránky!

•○•○•