Hlavne revolverov sú ako oči na niektorých portrétoch.
Nech sa na ne pozeráte z akéhokoľvek uhla,
vždy sa vám zdá, že mieria práve na vás.
---------------------------------------------------------------
Hej, koľko dúh sme už podupali a rozmetali samopalmi ...

http://fc04.deviantart.net/fs70/f/2010/086/d/8/Writer_Stamp_by_TrixiePrower.png

Blog patrí Ange & Marley

UPOZORNENIE

Na blogu sa vyskytnú poviedky s shounen-ai  či yaoi tématikou
(tj. jednoducho ♂ + ♂ = ♥)... tieto poviedky mám na svedomí ja - Ange.
  
Kontakty:

Mail: ange.desu@gmail.com
Skype: TheCuteTenshi


18. Tam v horách

3. září 2010 v 0:12 | Ange |  ReBeli
Ráno o desiatej mali všetci povinnú schôdzku v hale. Rebeli sa automaticky postavili vedľa seba a tým rozdelili prítomných na dve skupiny. Iste, nevyhlo sa to podozrievavým pohľadom, čo tí robia spolu, pretože podľa ostatných sa k sebe moc nehodili. Ako vravel Naruto i predtým, nikoho nenapadlo, že by sa mohli práve oni spolu spriateliť. Tak boli terčom rôznych dohadov a debát, čo ale starostlivo ignorovali.

"Takže, prečo tu vlastne sme," začal Iruka. Tentokrát ho Kakashi neprerušil len vďaka tomu, že sedel na stoličke a čítal knižku.

"No, prečo, prečo," zabrblal Naruto ktorý to chcel vedieť hneď bez zbytočných prieťahov. "Pekne narovinu!" zavelil, ukazujúc na Iruku prštekom.


"Pokoj, Naruto," zdvihol ten obranne ruky a potom ich znova spustil a pokračoval: "Dnes bude nepovinná túra. Každý pôjde svojím tempom, vyberie si jednu z troch trás a bude postupovať po turistických značkách. Ak sa rozhodnete zostať tu, máte k dispozícii ihrisko, lopty, potok a nejaké spoločenské hry, ale o program sa musíte postarať sami."

"A na tú túru pôjdete s nami?" spýtal sa Choji, pričom nezabudol mľaskať.

"Eh, nie. Je to nepovinné a každý kto pôjde musí mať aspoň dvojicu."

"To ako bez dohľadu?" vypúlil Kiba oči.

"Hai."

"Ty voléééé," zatiahol.

"Teraz nech zdvihnú ruky tí, ktorí chcú ísť."

Prekvapujúco bez zaváhania zdvihla ruky celá jedna skupina. Rebeli. Všetci do jedného. A nikto iný nechcel ísť. I keď Sakura s Ino nad tým začali vážne uvažovať, keď videli, že ide aj Sasuke, ale napokon sa rozhodli, že lepšie než sa niekde plahočiť je zahrať si volejbal a počkať, kým sa vráti.

"Tak dobre, vy šiesti, poďte sem," zavolal ich Iruka a prešiel ku stolu, kde mal na mape zakreslené tri rôzne čiary - červenú, modrú a zelenú.

"To jééé?"

"Mapa, Naruto," odpovedal otrávene Shikamaru skôr než stihol Iruka čo i len otvoriť ústa.



"Takže," všetci šiesti zastali v lese na mieste, kde sa podľa mapy tri farebné čiary rozchádzali. "Kto, s kým a kade?" preletel po nich pohľadom Neji.

"Mohli by sme sa rozdeliť tak ako keď sme vtedy utekali pred profesormi. Viete, keď sme maľovali stenu," navrhol Shikamaru.

Kupodivu, nikto nemal námietky.

"Táááák fajn!" zatiahol Kiba a s úškrnom dodal: "som rád že nemusím ísť s tým podivínom a ani s Uchihom."

"Ešte stále si neprekonal svoju averziu?" spýtal sa ho Lee.

"Podivín!" zamumlal iba Kiba a strelil po ňom pohľadom. Viac sa k tejto téme nikto nevyjadroval.

"A kto pôjde kade?" nahol sa Naruto nad mapu ktorú držal Neji. "Nemáš to dole hlavou alebo tak?" spýtal sa, poučený zo všetkých filmov ktoré kedy videl, že sa stratia a potom prídu na to, že nejaký idiot držal mapu naopak.

Neji tresol mapu blondiačikovi o hlavu. Nie že by to malo nejaký efekt, skoro to necítil.

"Ja chcem zelenú! Ja chcem zelenú!" vyskakoval Lee a pri tom sa odušu hlásil ako keby bol v škole.

"Fajn," prevrátil Neji očami a s povzdychom si prezrel najdlhšiu, ale zrejme aj najjednoduchšiu trasu.

"Tak my budeme červení," ozval sa Kiba skôr než si stihol Naruto vybrať farbu.

"Okej. Naruto a Sasuke majú modrú, a oddeľujú sa hneď tu, my pôjdeme spolu ešte kúsok," oznámil Neji študujúc mapu. Modrá trasa bola najzložitejšia, napokon bol celkom rád, že je s Leem a že on tak miluje zelenú.

"Fááááájn," Naruto rozhodne vykročil jedným smerom ale zadržala ho Nejiho ruka. "Čo je?"

"Tade," ukázal Hyuuga na Uchihov chrbát.

"Ah," Naruto pobehol za Sasukem a pri tom sa priblblo smial.

"Hm a my sa rozídeme tam za tou skalou?" ukázal Kiba dohora, kde pomedzi konáre stromov na svahu videli skalu.

"Tam niekde," Neji zložil mapu a strčil si ju do vrecka.

"Poďme!" Lee sa postavil do čela ich štvorčennej skupinky.

"Bože to je otrava," neodpustil si Shikamaru.




"Tam je značka!" Lee nadšene prešprintoval ku jednému z kameňov, na ktorom boli dva biele pásiky a medzi nimi jeden zelený. "Noták, Nejíííí!" pozeral netrpezlivo po osobe, ktorá sa zjavne nikam neponáhľala.

"Čo je?" Neji nehľadal zelené značky. Za prvé, s niekým takým ako je Lee je to zbytočné, za druhé kráčali už hodnú chvíľu po cestičke, ktorá viedla krížom cez lúku. Nemali kam inam ísť. Na rozdiel od ostatných nemohli zablúdiť. Ak by pred tým vedel, že najjednoduchšia trasa znamená aj najnudnejšia...

"Chceme byť naspäť predsa prví, nie?" Lee začal behať do koliečka, aby si ukrátil čas kým ho Neji dohoní.

"Ty chceš..." zaznela odpoveď.

Ale predsa len, na tom chlapcovi niečo bolo. Niečo, čo donútilo Nejiho sa napriek všetkému pousmiať.



"Že to bol dobrý nápad?" dobiedzal Kiba sediaci na jednom veľkom balvane nad Shikamaruom, ktorý sa tak moc neponáhľal dopredu a tak práve prechádzal okolo, pričom nejavil žiadne známky toho že by sa chystal zastaviť a počkať, kým Kiba zlezie.

"Ani nie, je to otrava," prehodil ľahostajne.

"Notáák," Kiba zoskočil na zem (a nejakým zázrakom bez ujmy) priamo pred Shikamarua. "To si nevieš viacej užívať.. všetko?"

"Ja si to užívam," vyviedol ho z omylu znudený Shikamaru.

"To vidím," zafrflal Kiba a prekrížil si ruky na hrudi. Shikamaru jednoducho prešiel okolo. "Potom by si nehovoril, že je to otrava."

"Ale to hovorím predsa vždy..." odbil ho.



Naruto si vykračoval o dva metre pred Sasukem s rukami za hlavou. Teda, tak nejak to vyzeralo na začiatku. Teraz Sasuke stál nad ním a hľadal kdesi modrú značku, pričom Naruto sa snažil vyštverať s pomocou akéhosi kovového lana k nemu hore. Moc mu to nešlo.

"Tak mi pomôôôôž," mrnčal.

"Niekde by tu mala byť," Sasuke sa mu obrátil chrbtom, úplne ho ignorujúc a ďalej prezeral okolie.

"SASUKÉÉÉÉ!" nedalo sa to blonďavé čosi umlčať.

"Hm, možno bude o kúsok ďalej..." Sasuke zmizol Narutovi z dohľadu.

"UCHIHA!!!" zajačal Naruto ako keby naňho z ničoho nič zaútočil obrovský medveď.

"Hn?" ozvalo sa zhoda odkiaľ vykukla tmavovlasá hlava. "Ah, Naruto, švihni si," a zase zmizla.

"POMÔŽ MI!!!" zadrnčal s tým lankom o skalu čím sa naňho zhora zrútilo pár malých kamienkov. "Ááách."

"Kde sa podelo nadšenie?" Sasuke hore nadvihol obočie, to ale Naruto vidieť nemohol. Pohodlne sa usadil sa skalu a vytiahol desiatu. "No bude to?"

Zdola sa ozvalo len fňukanie a on si povzdychol, jedlo znovu schoval. Nebude mať pokoj a nebude. "Tak poď..." rozhodol sa mu pomôcť.



Tmavovlasý chlapec sedel na streche a na kolenách mal položený skicár. V ruke štetec a čosi ním maľoval. Slnko, ktoré mu ešte pred pol hodinou usilovne pražilo na hlavu, pomaly zanikalo za hustnúcimi oblakmi. Pred sebou mal výhľad na Ino a Sakuru, ktoré sedeli uprostred piesočnatého ihriska na volejbal v šortkách a tričkách, ktoré mali pomerne veľké výstrihy a nezakrývali im brušká.

Z čoho mal chlapec na streche náramnú radosť.

"Nejako sa ochladzuje," poznamenala Ino a frnkla do piesku, ktorý sa rozletel.

"To áno," Sakura si šúchala predlaktie.

"Koľko je hodín?"

"Neviem."

"Nemyslíš, že by už mali byť späť?"

"Neviem," Sakura sa lenivo zvalila na chrbát. "Sú to chalani. Oni to zvládnu."

"Ako povieš," Ino to u nej vzdala a postavila sa. "Ja idem dnu. A ty? Ideš?"

"Ešte chvíľu zostanem..."

"Ako chceš," Ino odtiaľ odkráčala mysliac už len na to ako sa vráti do izby a bude obdivovať Sasukeho fotku, ktorú získala asi pred rokom na lyžiarskom. Sedí tam na snehu, ktorý má aj vo vlasoch, v modrej bunde a čiernych šuštiakoch, a pôsobí neskutočne sexi.

Ino nevedela, či má slintať alebo vzdychať.

Medzitým Sai si prezeral svoj takmer dokončený výtvor. Strčil jazyk medzi zuby a štetcom sústredene dokončil poslednú čiaročku, keď mu na skicár niečo kvaplo.

Zhrozil sa a pozrel hore.

Áno, už to tak bolo. Začínalo pršať. V duchu poprial úprimnú sústrasť tým, ktorí sa zúčastnili túry. Otvoril strešné okno, ktoré bolo hneď vedľa neho, a vhupol dnu. Keď ho zavrel, dážď už sa rytmicky rozbubnoval.

Dole Sakura urobila to isté - zamierila dnu. Nechcela predsa zmoknúť, to by potom nevyzerala moc dobre keď by sa konečne vrátil Sasuke. Stihla to len tak-tak.

"Sakura?" ozval sa odniekiaľ ostýchavý hlások.

"Oh." Ružovovláska sa zarazila a pohliadla na osobu pred sebou. "Hinata. Deje sa niečo?"

"Ummm..." Hinata spojila ukazováky oboch rúk a sklopila pohľad. "Chcela som sa ťa spýtať či by si pre mňa...niečo neurobila?"

Sakura sa zatvárila milo. "O čo ide?"

"Ja..." do tváre jej stúpla červeň, i keď to ešte nebola taká tá do očí bijúca ružová, ktorú chytala pri akomkoľvek kontakte s istým blondiačikom. "...nóó..."

"No?" Sakura začínala byť netrpezlivo a jej úsmev bol zrazu silený.

"Vieš mám
niekoho rada..."

Sakura prevrátila očami. "Naruta. A?"

Hinata si dala ruky za chrbát. "Myslela som, vieš... mohla by si mi o ňom niečo zistiť?"

Ružovovláske zašklbalo obočie.

Hinata pohotovo vytiahla zapisovací blok ktorý mala dovtedy schovaný i s perom a natrčila ich dopredu, pričom odovzdane sklonila hlavu.

"Dátum narodenia, obľúbenú farbu, obľúbené jedlo, hobby, čokoľvek! Prosím!"

"Tak d-" Sakura naťahovala ruky že si to od nej vezme ale vtedy sa Ino náhodou kráčajúca okolo pošmykla na niečom podozrivom rozliatom na zemi a tým strčila do Saia, ktorý stál za rohom, a ten stratil rovnováhu a narazil priamo do Hinaty, pričom tú zhodil na zem a Sakuru trafil skicár, ktorý mu vyletel z ruky rovno do jej veľkého čela. Takmer okamžite jej tam navrela hrča.

Nedalo sa prehliadnuť, že ju to naštvalo. Ale najviac ju dopálilo čosi iné - keď sa všetci zbierali zo zeme, zachytila pohľadom ten objekt ktorý ju tak milostivo udrel.

"TY!!!" zajačala ukazujúc na Saia. Veľmi, veľmi naštvaná.

Ten sa len postavil, obranne zdvihol ruky dlaňami nahor a klamlivo sa usmial.

"Čo je?" Ino vykukla spoza neho, pretože keď sa postavil, tak priamo pred ňu. Postrčila ho trochu na bok, nech má miesto.

"POZRI!" ukazovala ružovovláska na skicár, ktorý sa náhodou otvoril práve na strane, ktorú pred pár minútami Sai dokončoval.

Bolo na ňom dievča nakreslené s trochu abstraktným ponímaním. Ležalo na niečom, tie bodky zrejme predstavovali piesok, a vyzerala sexi - štíhla, veľké prsia, a vôbec poloha v akej bola. Bolo však krajne podozrivé, že oblečenie bolo takmer totožné tým, ktoré mala na sebe Sakura.

A aby toho nebolo málo, to dievča tam nebolo samo. Ruky druhého dievčaťa mala opovážlivo na bruchu a hlavu pri krku. Ich vlasy sa prelínali a nebyť toho, že naozaj pôsobili dosť ako Sakura s Ino, bola by to vydarená kresba.

Ale takto Sai skončil veľmi, veľmi nepekne.

O malú chvíľu neskôr sa Hinata chcela pobrať preč, ale Sakura ju zastavila.

"Ešte si mi nedala ten zápisník..." na to, že pred chvíľou vyzerala ako vraždiaci stroj, teraz mala na perách sladký úsmev a ruku vystretú.

"Ah..." Hinata jej to teda podala. "Vďaka..."



"Oi, prší," Lee len tak prehodil a začal poskakovať na mieste, čím špliechal všetko blato, ktoré sa za tú krátku chvíľu stihlo vytvoriť, priamo na Nejiho stojaceho vedľa neho.

"To vidím," odvetil sucho.

"Super!" Lee zaujal cool pózu a práve sa na oblohe mihol blesk, spolu s ktorým sa zablysli aj jeho zuby.

"Prestaň šaškovať a poď, už sme skoro naspäť!" Neji sa pohol ďalej.

Lee sa narozdiel od neho nepohol z miesta, rozpažil ruky a niekoľko krát sa otočil okolo vlastnej osi, pričom sa smial.

"Poď už," ozval sa hlas znejúci kvôli silnejúcemu dažďu z veľkej dialky.

"Haaaai!" Lee sa rozbehol za ním.



"Tak a sme mokrí," povzdychol si Shikamaru. Práve vyšli z lesa, kde by ich proti dažďu chránili stromy. Tiež v búrke na otvorenom priestranstve to nie je práve najbezpečnejšie.

"Háá," Kiba kráčal vedľa neho dočista zmorený všetkou tou aktivitou ktorú zo seba vydal od začiatku túry.

"Mali by sme sa poponáhľať," prehodil Shikamaru.

"Mali," pritakal Kiba a po chvíli dodal: "Mne sa nechce, čo tebe?"

"Nie," Shikamaru pokrútil hlavou a tak pokračovali ďalej za nezmeneného tempa.

"Ale už tam budeme, však?" Kiba si už predstavoval útulie suchej chaty.

"Do štvrť hodiny by sme mali..."

"Mali..."

"...hai..."



"PRŠÍÍÍÍ!!!" oznamoval Naruto celému svetu ešte desať minút po tom než dážď začal. Tvár mal nastavenú oblohe, ale i tak kráčal ďalej.

"Zmlkni už..."

"WHOA!" vykríkol Naruto keď sa pošmykol na klzkom koreni stromu. Len tak-tak minul Sasukeho.

"Čo robíš..." Uchiha mu nevenoval ani pohľad, iba keď nastalo podozrivé ticho tak zastal a obzrel sa ponad plece. "Bože ty si idiot, čo tam tak ležíš, vstávaj."

"To bolíííí," fňukol blondiačik stále ležiaci na zemi.

Sasuke podišiel k nemu. "Budeš chorý."

Naruto si spomenul na to, čo mu vravel Gai a umrnčane odvrkol: "Aspoň nebudem spať na madraci!"

"Eh?" Sasuke nadvihol obočie a drepol si ku stále nevstávajúcemu blondiačikovi aby naňho cez náhle hustý dážď vôbec videl. "...kde to bolí?"

Naruto sa dal najskôr na bok, zaprel sa rukami aby sa aspoň posadil a rukou si prešiel nad lýtkom a členkom. "Niekde tu?"

"Niekde tu?" Sasukeho obočie už znova raz vystrelilo dohora. "A ten otáznik?"

"Niekde tu," zopakoval Naruto držiac ruku tentokrát tesne pod kolenom.

"Poď, pomôžem ti vstať."

Blondiačik pokrútil hlavičkou.

Sasukeho obočie sotva kleslo, už bolo znova hore. "Nie?"

"Bolí to," oznámil mu znova plačlivo.

"Chyť sa ma, postavím ťa!" vyhlásil Sasuke tvrdo.

"Um..." Naruto sa ho pevne zachytil, teda skôr jeho trička, div že mu ho neroztrhol, a nejakým zázrakom zrazu stál. Síce na jednej nohe, ale stál.

"Okej, a teraz poď," povedal Sasuke tónom, ktorý jasne vypovedal o tom, že mu Narutovo viac než pevné zovretie prekáža a rád by sa ho už zbavil.

Hop. Krok dopredu. Balansovanie, udržiavanie rovnováhy.

Hop. Ďalší krok vpred. Naruto sa držal len jednou rukou a tou druhou divoko mával vo vzduchu.

Hop. Tretí krok. Pred Narutom bol strom a on nevedel prísť na to ako ho má obísť.

Vedľa neho sa ozval povzdych.

"Hm?" pozrel na tmavovlasého chlapca.

"Takto to nepôjde."

"Čo to-" blondiačikove slová zanikli v jeho vlastnom prekvapenom výkriku. "SASUKE!"

"Hn?"

"Čo čo.. čo -" zakoktal sa blondiačik.

"Čo čo?" spýtal sa Sasuke s nezaujatým i neprístupným výrazom, akoby o nič nešlo, že už druhý krát drží Naruta v náručí.

A už druhý krát sa onen blondiačik začal vzpierať.

"Puuuusť! Pusť! Sasuke, púsť!"

"Naruto!" zasyčal mu do ucha chladný hlas a ruky ho zovreli pevnejšie. "Sám chodiť nemôžeš. Chcem tam dôjsť ešte dnes."

"Ale ale ale ale!" skúsil blondiačik.

"Prestaň! Lebo ťa tu nechám a už nikdy sa na teba ani nepozriem! Ak to, samozrejme, prežiješ..."

Naruto stuhol.

"A to nechceš riskovať, však?" Sasuke sa zlomyseľne pousmial, čo ale kvôli dažďu Naruto nevidel.

"Sa-su-ké..." hlesol a to jediné slovo sa s veľkou námahou predieralo cez bubnujúce kvapky.

"Pozri, už teraz sa trasieš od zimy. Tak sa nehýb, lebo potom spadneme obaja. Nie si najľahší."

"Zima..." Naruto sa rúčkami ovinul okolo Sasukeho krku a pritúlil sa k nemu najviac ako v tej chvíli mohol.

"Nehýb sa..." zašepkal Sasuke. Ich oči boli veľmi blízko pri sebe, zaseknuté do seba.

"...dobre..."

A tak sa vydali smerom, ktorý len odhadli, že je správny, pritisnutí jeden k druhému. Brali teplo i dávali. Dočista mokrí. A pri tom všetkom naozaj šťastní. Obom sa na perách zjavil úsmev. Ale ani jeden z nich sa na toho druhého nepozrel, aby ho mohol vidieť...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama







•○•○•

Všetky poviedky na tejto stránke sú chranené autorským právom. Bez nášho súhlasu
 (Ange či Marley) nekopírujte a nekradnite veci uverejnené na tomto blogu na
 svoje či iné stránky!

•○•○•