Hlavne revolverov sú ako oči na niektorých portrétoch.
Nech sa na ne pozeráte z akéhokoľvek uhla,
vždy sa vám zdá, že mieria práve na vás.
---------------------------------------------------------------
Hej, koľko dúh sme už podupali a rozmetali samopalmi ...

http://fc04.deviantart.net/fs70/f/2010/086/d/8/Writer_Stamp_by_TrixiePrower.png

Blog patrí Ange & Marley

UPOZORNENIE

Na blogu sa vyskytnú poviedky s shounen-ai  či yaoi tématikou
(tj. jednoducho ♂ + ♂ = ♥)... tieto poviedky mám na svedomí ja - Ange.
  
Kontakty:

Mail: ange.desu@gmail.com
Skype: TheCuteTenshi


20. Pod vplyvom alkoholu

17. září 2010 v 10:00 | Ange |  ReBeli
Viete, že mi práve došlo (prednastavujem dňa... 2.9. a je 19:34 hod. :D) že postupne budem musieť asi kapitoly predeľovať na dve? Myslím, kvôli blog limitu, že budú moc dlhé :D:D
--------------------


Všetky oči boli upreté len na ten predmet, ktorý sa točil uprostred ich nie celkom podareného kruhu. Najskôr rýchlo, potom pomalšie, až napokon so zatajeným dychom čakali, na kom zastaví. Minul Naruta... potom Shikamarua... a minul aj Sasukeho. Až sa napokon zastavil.

Azúrovo modré oči sa stretli s tmavými očami psieho chlapca.


Naruto sa podujal na to urobiť prvý krok, nahol sa dopredu, nad stred, nad fľašu.

"Je to len zábava," povedal sám sebe Kiba a taktiež sa nahol dopredu.

Vyhasínajúci oheň a ich blízkosť dokonale dotvárala romantickú atmosféru.

Už len malý kúsok...

Ich pery sa dotkli, letmo, skusmo. Pod vplyvom alkoholu sa ale ich bozk prehĺbil.

Kiba si nevedomky pritiahol Naruta bližšie k sebe a ten si preplietol prsty pravej ruky s tými jeho. Bol to zatiaľ nepoznaný pocit, taký, ktorý robil len z malej chvíli snáď celú večnosť. Ktorý v nich prebúdzal niečo, čo v budúcnosti môže spôsobiť ešte veľa problémov. Mäkký vášnivý bozk akoby nechcel skončiť...

Až napokon konečne precitli do reálneho sveta, otvorili oči a až bolestivo jasne si uvedomujúc výdych ostatných sa od seba rýchlo odtiahli spať na svoje miesta. Naruto pozeral do zeme, zato Kiba naňho pozeral zvedavým pohľadom.

Blondiačik si i napriek alkoholu uvedomil dve veci. Prvú, že to bol jeho prvý bozk vôbec, a druhú, že sa mu to páčilo. Keď všetkých upútala fľaša, ktorú Kiba roztočil, opatrne si prešiel jazykom po perách.

Psí chlapec sa namiesto premýšľaním venoval niečomu inému.

Už bez ostychu sa naklonil nad stred a čakal na spoluprácu, ktorej sa dočkal až po chvíli otáľania.

Žiadostivo sa na Shikamarua usmial a prekonal vzdialenosť medzi nimi, hravo ho pobozkal, i keď tentokrát to nezašlo až tak ďaleko ako s Narutom.

"Skoro tak sladký ako Naruto," Kiba sa provokatérsky olizol a zasadol opäť na svoje miesto, kým Shikamaru zostal naklonený do stredu. Myseľ mal zastretú a tak mu to prišlo normálne, celá tá situácia, to čo robia, ešte i to, čo Kiba povedal. Chytil fľašu a roztočil ju.

A krátko na to ticho zastonal.

Lee div že nevyskočil z kože, začal nadšene ťapkať rukami a dychtivo sa nahol dopredu. Teraz zistí, aký je to pocit.

Možno už teraz nebudem viac outsider lebo nemám dievča, pomyslel si a hneď na to sa uchechtol, čím zmaril Shikamaruov pokus už to mať za sebou, pretože sa zároveň trochu odtiahol. Eh, dievča...

Až sa to napokon podarilo a ich pery sa dotkli, no na veľmi krátku chvíľu.

Shikamaru si dal záležať na tom, aby to netrvalo dlhšie, nechcel niečo chytiť. To už mal od Kibu, tie myšlienky. Šikovne zasadol na miesto a Leemu sa začkalo. Vykúzlil akýsi úsmev, ktorý spolu s jeho výrazom akoby hovoril: "To je ale smiešne, toto čo tu robíme! Hik Hik budem ponííík!"

Kiba si nemohol pomôcť a vyprskol do smiechu, až sa zvalil na chrbát. Nemohol sa naňho dívať.

"Fľaša," zdvihol Lee fľašu zo zeme a zatriasol ňou. Na to ju obrátil dole hlavou a zatváril sa sklamane. "Prázdna."

"Ty ma zabiješ!" rehotal sa Kiba. Šťastie že to nevidel, to by ho už asi roztrhlo.

Lee však zostával napohľad úplne vážny, čo už aj zamyslenému Narutovi (škoda, že poriadne myslí len keď je opitý) prišlo dosť smiešne na to, aby napriek tomu zvláštnemu pocitu vyprskol do smiechu a pridal sa ku Kibovi.

"Zahráme sa na vrtuľnííík!" zahlásil Lee, náhle položil fľašu späť do stredu a tá sa začala bláznivo a hlavne prudko točiť.

"Mejdej, mejdej, havarujeme!" ozval sa Naruto keď mu ten predmet skoro narazil do kolena.

A zrazu - úplne nečakane a nelogicky - začal spomaľovať.

"NEJÍÍÍ!" zahučal Lee a vrhol sa na chlapca po svojej pravici.

Ten len vykríkol v jeho nečakanom objatí a to už sa Lee stihol pritisnúť svojimi perami na tie jeho. A nechcel ho pustiť.

Neji bránenie vzdal po prekvapivo malej chvíli a zdalo sa, že si to dokonca vychutnáva.

Shikamaruovi tak nejak uniklo obočie dohora. Jemu sa to nezdalo až také príjemné. I keď sa o seba sotva obtreli. Zato... zaletel pohľadom ku Kibovi.

"Stačííí!" Neji ho od seba odtrhol a nadýchol sa. "Lee-"

"Hai?" Lee sa usmieval a nejavil známky toho že sa chce pratať z Nejiho blízkosti.

"Sadni! Som na rade..."

A Lee si s majestátnym "hik" sadol.

Čím dal Nejimu dosť priestoru na to, aby roztočil fľašu. Nedával do toho veľa energie, začínala sa mu z toho motať hlava.

A fľaša, ako keby chcela byť spravodlivá, zastala na tom jedinom, ktorý ešte s nikým nič nemal.

...Sasuke...

Nejimu v žilách koloval alkohol a tak mal dostatok odvahy na to urobiť to, čo v rámci hry urobiť musel. A že to všetci očakávali.

I keď niektorý s väčším napätím než tí druhí. Naruto vydesene hľadel na Sasukeho a z celej duše si prial, nech to neurobí, nie, nie, nech povie že nehrá. Tuho zavrel oči a kdesi v hlave stále opakoval "nie, nie, nerob to.. nie.."

Moc platné mu to nebolo. Až teda na to, že to nevidel.

Neji sa nahol ku Sasukemu a ten nemal žiadne námietky. Dokonca cítil akési vzrušenie nad tým, čo sa práve deje. Čo by doňho nikto nepovedal. Takže za to môžu hlavne tie plechovky pohádzané na zemi, a nie samotná situácia. Ani ho nenapadlo, že by to nemal urobiť. Každý to spravil, a navyše, nešlo o nič vážne.

Bola to proste len hra.

So zvláštnym úsmevom, ktorý kvôli blízkosti a pološeru v miestnosti videl iba Neji, sa obtrel svojimi perami o tie jeho. Chcel sa hrať. Dokonca, chcel sa i smiať, ale to neurobil. Nechal si to na inú výnimočnú chvíľu.

Pobozkali sa, pomerne dychtivo, zvedavo. Ochutnávali toho druhého s nejakým zvrhlým záujmom a túžbou zabaviť sa. Nič viac v tom nebolo. Ale ani nič menej.

Ich bozk nebol krátky, ale dlhým by sa takisto nazvať nedal. Pokročili až k jazykovej spolupráci, ale tesne po tomto čine to celé ukončili.

Ako keby sa dotkli niečoho zakázaného, a usadili sa späť na svoje miesto.

Až vtedy blondiačik otvoril očká, keď začul že si sadli. Sasuke práve so spokojným výrazom siahal po fľaši. Venoval Narutovi letmý pohľad a Uzumakiho až zamrazilo. Nebolo v nich oveľa viac tepla než obvykle.

Fľaša sa začala točiť.

A že si dávala načas.

Naruto to nevydržal. Nechcel to vidieť, Sasukeho s hocikým. Oči mal zabodnuté do fľaše, ale ucítil na sebe niečí pohľad. Pozrel sa a zbadal Kibu, ako si ho obzerá. A z nejakého popudu bol zrazu v rozpakoch.

Takmer úplne zabudol na Sasukeho a len s námahou potlačil to náhle nutkanie nahnúť sa ku psiemu chlapcovi a vziať si od neho viac.

Keď mu došlo, na čo myslí, prudko vstal a zapotácal sa. V nohe ho zabolelo ale on sa len zvrtol, obrátil sa všetkým chrbtom, a prekríval ku dverám do ktorých sa, mimochodom, skoro netrafil.

A fľaša sa pomaly dotočila...

Zostala ukazovať na prázdne miesto, na ktorom ešte pred chvíľou nepokojne sedel blondiačik.

"Chm, čo teraz?" vyslovil Kiba otázku ktorá napadla i ostatných.

Lee si ľahol na chrbát.

"Teraz ideme spááť!"

"Tu? Blázniš?" Neji pozrel na okno. Ešte stále pršalo. "Nachladneš."

"Daj si tú námahu," Shikamaru sa s pomocou blízkej stoličky úspešne postavil, "a odprac sa do postele."

V tej chvíli bol Lee neuveriteľne šťastný, že má najnižšiu posteľ, a nie najvyššiu.

Všetci postupne vstali a na chodbe sa rozišli.

A hoci Kiba mal posteľ v rovnakej izbe ako Sasuke, nešiel s ním. Nenápadne odbočil s tým, že si ešte potrebuje "niečo vybaviť" a pridržiavajúc sa steny sa snažil zaostriť na čísla dverí, aby našiel tie správne.

Napokon jedny hrmotne otvori, hoci s úmyslom urobiť to potichu. Vnútri bolo veľa priestoru a na manželskej posteli bola schúlená drobná postava.

"NARUTOO!" zahučal Kiba, ktorý náhle necítil potrebu správať sa nenápadne a Naruto sa na posteli unavene prevalil.

"Kiba?"

"Hey, chlapče, hádam len nespíš?" škeril sa. Nohou zavrel dvere, pričom skoro stratil rovnováhu a skončil na zemi, a dostal sa ku posteli, na ktorú si sadol.

"Ešte nespím," zahuhlal Naruto nespúšťajúc z neho oči.

Kiba sa nahol dozadu a oprel sa o lakte, no rozmyslel si to a prevalil sa na brucho, aby na blondiačika lepšie videl.

"Si smutný," poznamenal.

Naruto pod jeho skúmavým pohľadom sčervenal, ale v tme svietili iba jeho azúrové očká.

"Vidno to..." dodal Kiba a usmial sa.

"To kvôli-" Naruto zarazene stíchol keď mu Kibova ruka prešla po líci a zastavila až na jeho perách.

"Šššt. Nechaj ma zahnať tvoj smútok," nepokojne sa zavrtel aby sa dostal bližšie k nemu. Ich tváre delili centimetre a ani jeden z nich si nebol dosť jasne vedomý toho, čo robí, aby to mohol zastaviť.

Tentokrát nejako preskočili ten opatrný jemný dotyk a rovno sa pobozkali, nedočkavo. Nechceli premárniť ani sekundu, zdalo sa. Ešte pred malou chvíľkou obaja zaspávali a teraz...

Bez ostychu si dovoľovali preskúmavať ústa toho druhého a bojovali spolu o nadvládu. A pri tom si ich rúčky bádavo zahrávali s telom toho druhého, od vláskov prešli šikovne až pod tričko. Nezáležalo na tom, že to, čo robia, je iracionálne. A nesprávne. A že nebyť alkoholu tak by to asi nikdy nechceli. Tak čím to bolo? Len jednou hlúpou hrou, tak je?

Kiba sa dostal nad Naruta a práve v tej chvíli ucítil na svojej hrudi tlak.

"Huh? Čo je?" pozeral na blondiačika ktorý ho od seba náhle odtláčal.

A Naruto mu odpovedal tým, že sa začal smiať. Len sa smial, smial, smial a smial. Kiba si sadol vedľa neho a po pár sekundách sa k nemu pridal.

"Na čom sa vlastne smeješ?" spýtal sa po chvíli.

"Smejeme," opravil ho Naruto a rehotal sa ďalej, čiže ho nechal bez odpovedi.

"Ale vážne," ozval sa Kiba po niekoľkých minútach keď sa zošuchol na zem a tresol si hlavu, vďaka čomu sa trochu ukľudnil. "Preskočilo ti z toho všetkého?"

I Narutov smiech utíchol, aj keď pomalšie, pekne postupne. Zostal ležať na chrbte a hľadel na strop, ktorý poriadne ani nevidel, keďže vonku stále pršalo a v miestnosti bola úplná tma. Na krátku chvíľu nastalo ticho, ktoré prerušilo až smrknutie a zašušťanie, keď Naruto zdvihol ruku aby si pretrel oči.

"Naruto?"

"..."

Kiba sa zhlboka nadýchol a posadil sa, a hneď na to sa vyštveral späť na posteľ. Naruto sa medzitým schúlil do klbka.

"Hej, Naruto..." Kiba doňho jemne štuchol ale bez výsledku. Nahol sa nad neho, aby v tej tme poriadne videl, a zamával mu s rukou pred očami. Na to sa uchechtol. "Oyasumi nasai." Zošuchol sa z postele a chvíľu mu trvalo, kým prišiel na to, kde sú vlastne dvere.

"Ummm..." Naruto sa na posteli zavrtel a z úst mu vykĺzlo jediné slovo: "...Sasuké..."

"Prepáč," šepol Kiba a vyšiel z izby. Zamieril po chodbe, až sa dostal do vlastnej. Tam vrazil do stoličky, o ktorej zabudol, že tam je, a rukami sa zachytil o svoju strednú posteľ. "Tá je malá..." zamrmlal si a začal uvažovať nad tým, ako tam vylezie, lebo sa mu to zdalo nad jeho sily. "Hej, Uchiha," sykol. "Ako si vyliezol hore?"

"Normálne," zaznela zhora unavená odpoveď.

"Ejha, myslel som, že už spíš," poznamenal Kiba.

"Zabudol som že trpíš samomluvov," predniesol sarkasticky Sasuke.

"Ha-ha, vtipné," Kiba si s vrzgotom pritiahol stoličku aby s jej pomocou vyliezol hore.

"Kde si bol?"

"Prečo ťa to zaujíma?"

"..." Sasuke hľadel von oknom. Na dážď, na kvapky, ktoré po ňom stekali. "...tak melancholické..."

Kiba si už znova tresol hlavu. Tentokrát o Sasukeho posteľ. "Kurnik! A čo je zase melancholické?!"

"Chm..."

"Aha, jasne," prevrátil očami a ľahol si. Už chcel spať. Z toho všetkého, čo vypili, sa mu zatvárali oči. Ale mal ešte niečo, čo musel povedať. "Ty, Sasuke..." zahuhlal no bez odozvy. I tak pokračoval. "...Narutovi na tebe záleží, vieš o tom?"

"Takže tam si bol..."

"...Hai..." o malú chvíľu na to Kiba zaspal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 x150hm | E-mail | Web | 26. června 2017 v 16:08 | Reagovat

<a href=http://Reurcererlack.com>Reurcererlack</a>
<a href=http://Reurcererlack.com>Reurcererlack</a>
1wc160l4ssrwz2gtqh

2 3qzw99 | E-mail | Web | 26. června 2017 v 17:28 | Reagovat

<a href=https://artemmel.info/>buy cialis </a>
<a href=https://artemmel.info/>buy cialis </a>
cialis price at walmart

3 kdpmi0 | E-mail | Web | 26. června 2017 v 18:16 | Reagovat

<a href=https://artemmel.info/>cialis online </a>
<a href=https://artemmel.info/>generic cialis online </a>
buy cialis 5mg online australia

4 uusvuf | E-mail | Web | 26. června 2017 v 21:30 | Reagovat

<a href=https://artemmel.info/>cialis </a>
<a href=https://artemmel.info/>buy cialis </a>
how to buy cialis online in australia

5 ttg7xk | E-mail | Web | 26. června 2017 v 22:24 | Reagovat

<a href=https://artemmel.info/>cheap cialis </a>
<a href=https://artemmel.info/>buy cialis </a>
buy generic cialis online with mastercard

6 te86al | E-mail | Web | 27. června 2017 v 23:33 | Reagovat

cialis vs viagra user reviews

https://artemmel.info - buy generic cialis

<a href="https://artemmel.info">cialis coupons</a>

cialis diario 5mg menor preco

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama







•○•○•

Všetky poviedky na tejto stránke sú chranené autorským právom. Bez nášho súhlasu
 (Ange či Marley) nekopírujte a nekradnite veci uverejnené na tomto blogu na
 svoje či iné stránky!

•○•○•