Hlavne revolverov sú ako oči na niektorých portrétoch.
Nech sa na ne pozeráte z akéhokoľvek uhla,
vždy sa vám zdá, že mieria práve na vás.
---------------------------------------------------------------
Hej, koľko dúh sme už podupali a rozmetali samopalmi ...

http://fc04.deviantart.net/fs70/f/2010/086/d/8/Writer_Stamp_by_TrixiePrower.png

Blog patrí Ange & Marley

UPOZORNENIE

Na blogu sa vyskytnú poviedky s shounen-ai  či yaoi tématikou
(tj. jednoducho ♂ + ♂ = ♥)... tieto poviedky mám na svedomí ja - Ange.
  
Kontakty:

Mail: ange.desu@gmail.com
Skype: TheCuteTenshi


21. Akcia Skicár...

24. září 2010 v 10:00 | Ange |  ReBeli
"A kurva!" zanadával si Naruto krátko po prebudení. Ležal krížom cez posteľ, nezakrytému mu bola zima. To ale nebol dôvod toho, prečo nadával. Rukov sa chytil za hlavu. "Uh..." s námahou rozlepil očká aby videl, že vonku stále prší. Ako keby to pred tým už dosť jasne nepočul. Zastonal a voľnou rukou niekoľkokrát udrel päsťou do postele. "Ticho! Ticho!"

Prečo je také svetlo keď prší? Slnko predsa nesvieti.

Obrátil sa na brucho. Bolo mu zle a tiež si nedokázal tak nejako ujasniť prečo.

"Huh..." len nejaké útržky, Kiba, ktorý vyhlasuje, že sa ide piť. Um. Ďalej to bol Lee ktorý pridával do krbu alkohol, namiesto toho, aby ho pil. Zrejme ho v sebe mal už dosť. A potom...


Ozvalo sa klopanie na dvere. Veľmi nepríjemný zvuk. Ignoroval to.

A potom... Čo bolo potom?

Dvere sa otvorili.

"Naruto?"

Kruci ČO BOLO POTOM?!

"Haló, zem volá Naruta," ktosi mu zaklopal o hlavu.

"Choď sa strčiť!" okríkol ho.

Ozval sa smiech. "Hádam si to len včera neprehnal s pitím?"

Naruto len čosi zahundral. Ucítil, ako si ten niekto sadol na posteľ.

"Choď preč."

"Ne-é."

"Choď preeeeč!"

"Máme ísť do tej tam..."

"Kam..."

"Tam. Tam. Tam," no, super. Čo je to? Obývačka? Klubovňa? Ako to má nazvať?

"Nejdem."

"Haha. Ale ja sa ťa nepýtam, či ideš," na jeho blonďaté vlásky zľahka dopadla ruka.

"Nechytaj sa ma..."

"Začínaš byť nevrlý ako Sasuke."

"Vypadni."

"Prestaň ma už odháňať!"

"Prestanem až zmizneš!"

"Veď ma máš rááád," zatiahol mu sladučký hlások do uška.

"KIBA!" Naruto prudko zdvihol hlavu a odsunul sa od neho. Z neznámeho dôvodu ním prešli zimomriavky a on mal pocit, že sa deje niečo zlé. Bol to spontánny spôsob obrany.

Čo to bolo za pocit? Čo sa teda stalo?

"Áno, Naruto?" psí chlapec sa tváril ako anjelik. Ako zlý a neposlušný anjelik, ktorý sa chystá niečo vyviesť.

Naruto schmatol najbližší vankúš a hodil ho po ňom. Teda, mal to v úmysle. Lenže Kiba ho v pohode chytil a tresol ho ním po hlave.

"Kur-!!"

"Pokoj," Kiba vstal. "Ja ťa nechám, ale príď. Lebo potom sa ti to už nebude páčiť, keď to bude násilým," žmurkol.

Naruto si odfrkol a vytrhol mu vankúš z rúk. Zamračene sledoval, ako odchádza, na to sa znova zvalil do perín a pomaly oň pokúšal spánok.

Čo je to s ním? Prečo sa tak správa? Chce byť sám. Proste sám. A taký pocit nemal už veľmi, veľmi dlho. Zaboril hlavu do vankúša.



"Lee?"

"Oi, Naruto, akurát som šiel po teba."

"Už netreba," zahuhlal blondiačik.

"Čo, nie si vo svojej koži?"

Naruto ho náhle potiahol za ruku aby ho dostal bližšie, alebo skôr stranou od ostatných.

"Povedz, čo sa stalo včera?"

"Trochu sme pili," mykol Lee plecami.

"Jaj tak trochu... "

"Hai," Lee urobil cool úsmev a odpochodoval do spoločenskej miestnosti, kde zahlásil: "Chlapec už sa prebral!"



"Takže dneska nejdeme nič robiť?" Naruto mal chuť rozvaliť sa na gauči, ktorý bol takmer prázdny, lenže držal sa na opačnej strane miestnosti, ďalej od Sasukeho a Kibu.

"Čo chceš robiť v tom daždi?"

Naruto sa len zasmial a rozbehol sa ku dverám. Potreboval schladiť. "Rebeli!" mávol na nich a už ho nebolo. Náhla zmena nálady bola trochu prekvapujúca.

Niekoľko deciek sa zarazene pozrelo na seba. Koho tým myslel? Ale odpoveď dostali, keď sa päť ľudí zdvihlo zo svojich miest a zvesela vykročili preč z miestnosti.

"Kam idete?" pozeral na nich Kakashi.

Shikamaru mykol plecami. "Je to otrava, ale za Narutom."

"Dávajte naňho pozor," zavolal za nimi Iruka ktorý sa o blondiačika obával kvôli jeho zraneniu.

"Háááái."



Naruto sedel na hojdačke, i keď mokrej, a hojdal sa, pomerne vysoko Ostatní sa zabávali sa na tom, ako sa zabáva. Stáli pod strechou, nemali chuť do nitky zmoknúť a už vôbec nie sedieť na mokrej hojdačke.

"Teraz hodí šabľu," usúdil Shikamaru.

"Čo myslíte, kedy prestane pršať?" spýtal sa Neji.

"Neviem," odvetil Lee.

"Nezopakujeme si niekedy včerajšok?" škeril sa na nich Kiba.

"Budú z nás alkoholici," pripomenul mu Shikamaru. Také pitie, to naozaj znova nemusí.

"Tak bez alkoholu," nahol sa psí chlapec provokatívne k nemu.

"Nie, myslím že nie."

"Nepáčilo sa ti to?" Kiba nadvihol obočie.

Sasuke ich prestal počúvať už pred chvíľou. O tom sa naozaj nemusel rozprávať. Pozoroval blondiačika, ktorý sa v ten deň choval nejako podozrivo. Možno že to včera... žiarlil? Keby vedel, že o neho stojí. Chcel si ho vziať, jednoducho, nepýtať sa a robiť si s ním čo chce. Lebo inak by mu to asi nikdy nedovolil.

"OBED!" oznámil im Choji ktorý sa vyklonil z okna. Sasukem šklblo.

"Naruto, poď!" zavolal naňho Lee a nečakajúc kým ten zlezie z hojdačky sa všetci pobrali dnu. Všetci, vrátane Sasukeho, ktorý chcel zostať a počkať, ale neurobil to.

Naruto pomaly nenáhlivo zastavil, vybehol z hojdačky a rozbehol sa dnu.



"Ty si ale mokrý," ozval sa pri ňom Sai so sileným úsmevom.

"Včera sme zmeškali úplne obed!" uvenomil si náhle blondiačik a Saia viac-menej ignoroval.

"Vieš s kým by si bol pekný pár?"

Naruto si vzal tanier a nabral si ryžu jednou veľkou naberačkou.

"S tým Sasukem Uchih-"

"ČO?! Čočočo?!" vyletel naňho Naruto a hneď na to mu dal riadnu šupu naberačkou po hlave.

"Au! Nemusíte ma hneď všetci mlátiť!" zafrflal Sai a radšej sa pobral z jeho dosahu, pričom triasol hlavou aby sa zbavil ryže čo mu tam pristála.

"Chm. Debil," mračil sa Naruto a zamieril ku veľkému stolu, pri ktorom všetci svorne sedeli ako jedná veľká rodina. Skoro sa rozosmial. Sakura s Ino do seba štuchali lakťami, Sai si vytiahol skicár, ktorý mu Choji ušpinil omáčkou a ani si to nevšimol, Sasuke starostlivo ignoroval okolie, Kiba sa o niečom hádal s Leem, Kakashi čítal knihu, Iruka sa prevrátil zo stoličky a Gai si šiel asi zabehať, lebo tam nebol. Zdalo sa, že len Neji so Shikamaruom a ešte Tenten jedia normálne.

Hrmotne si prisadol a so svojím širokým stupídnym úsmevom do seba začal hádzať ryžu.

"Ja chcem raméééééééééén!" zahučal tak, aby ho všetci počuli, i Kiba s Leem, ktorý sa veru nehádali práve potichu. No i tak si ho nikto nevšímal.



Blondiačik kráčal po chodbe, s rukami vo vreckách. Jeho kroky boli tiché, čo sa teda moc často nestáva, ale pri rýchlosti, akou šiel, to bolo i celkom pochopiteľné. Nudil sa a mal toho dosť. Musia trčať vo vnútri nejakej chaty a stále počúvať len ten blbý dážď, ktorý nie a nie skončiť. Takto, ak budú cesty moc zaplavené, možno sa ich pobyt tu dokonca predľži. Už len tej predstavy sa desil.

Ale ako tak šiel, začul známe hlasy.

"...a načo ti to prosímťa bude?"

"To je moja vec, myslím."

"Ako si sa o tom dozvedel?!"

"Veď, počul som ťa, keď si sa aj s tou Hinatou dohodla."

"Žiadne s tou Hinatou! Hovoríš ako keby nebola tvoja spolužiačka!"

"Au!"

Naruto opatrne vykukol spoza rohu. Stála tam Sakura, ruky v bok, a Sai, mierne zhrbený s rukou na svojom pravom oku. Bude tam mať pekný monokel. Ale o čom sa rozprávajú? Ružovovláska pohodila hlavou a on sa rýchlo schoval.

"A navyše, tie informácie sú iba pre Hinatu! Tebe ich nedám ani keby si sa-"

"Pokoj!" brzdil ju Sai.

"Moje si už počul. Tak ma nechaj na pokoji."

"Počkaj, ešte jedna vec..."

"Áno? Aká?" Sakura nadvihla obočie. Ruky si prekrížila na hrudi a netrpezlivo začala podupkávať nohou.

"Určite nechceš, aby každý videl moje obrázky-"

"Vrrrr!" zavrčala naňho a on hneď o krok cúvol. V mysli sa jej dosť jasne vynoril ten jeden ktorý minule uvidela. "To má byť vydieranie?"

Aké obrázky? Pýtal sa sám seba Naruto.

"...mohol by som ich predať za peniaze, aspoň by som si zarobil, to by sa mi hodilo," uvažoval Sai.

"Tak - fajn!"

"Čo?" nezaujato na ňu pozrel.

"Potom ti to dám."

Usmial sa. Aspoň sa tváril, že sa usmieva. "Kedy potom?"

"No asi keď tie informácie zoženiem, nie? Ty blbý!"

"Fajn!" spokojne odcházdzal.

"Ale!" Sakura použila výstražný tón. "Ak sa tie obrázky dostanú niekomu do ruky..." dramatická pauza "... sľubujem ti, že ťa uškrtím kým budeš spať!" Sakura sa zatvárila diabolsky, na to sa zvrtla a odišla.

Naruto mal v pláne nebadane sa odkradnúť. Urobil pár krokov smerom vzad a vtedy spoza rohu vyšla Sakura a zbadala ho. Ihneď si dal ruky za chrbát a nervózne sa zasmial.

"Oi, Naruto... čo ty tu?" hodila po ňom podozrievavý kukuč.

"Já.. len nemám čo robiť.. tak som sa prechádzal.." prešiel si rukou po vlasoch.

"Aha," prehodila
a chystala sa nezaujato prejsť okolo neho.

"A ty..." Naruto sa na krátko zarazil. Len aby sa neprezradil. Naprázdno prehltol. Sakurine päste sú povestné. Najnebezpečnejšia zbraň v okolí. Aspoň si to Naruto v tú chvíľu myslel. "... ty ideš čo robiť?"

Sakura si povzdychla. Nemala by to odkladať. Hinate to sľúbila a od Saia by tiež mala rada pokoj. Zistila, že jej vôbec nezáleží na tom, čo ten perverzák chce s informáciami o Narutovi. Aj keď by ju to celkom zaujímalo. Hryzla sa do pery.

"Ja?" pomaly sa znova obrátila tvárou k nemu. "Neviem. Nejdeme si niekde spolu posedieť?" sladučko sa usmiala.

"Um, no tak dobre," pritakal zmätený Naruto.

"Tak čo takto ísť ku mne do izby?" schmatla ho a nečakajúc na odpoveď ho ťahala daným smerom. S veľkou energiou rozrazila dvere na izbe, div že Hinata stojaca pri okne nedostala infarkt. Lenže pri pohľade na hosťa v ich izbe skoro zamdlela. Sakura šmarila Naruta na stoličku a so zvláštnym výrazom postrčila Hinatu ku dverám. "Prídem ťa zavolať až tu skončím." Obrátená blondiačikovi chrbtom žmurkla a Hinata len prikývla a pratala sa.

Dvere sa zavreli a Naruto zostal napospas Sakure, v malej miestnosti. Usadila sa na posteli a vytiahla spod svojho vankúša notes a pero.

"To načo?" premeriaval si tie dva predmety Naruto nedôverčivým pohľadom.

"Ahahaha, ále na nič, len si tam budem tak čmárať..."

"Čmárať?"

"Nevšímaj si to, dobre?" Sakura si v duchu nadávala. To už len totálnemu idiotovi by sa to nezdalo
podozrivé. Ale, na jej šťastie, Naruto spadal práve do tejto kategórie.

"Ták fajn," zaškeril sa. Ružovovláska prevrátila očami.

"Vieš, mám na teba pár otázok..."



"To bolo divné," povedal Naruto sám pre seba ako tak kráčal po chodbe zhruba o hodinu neskôr. Bol rád, že sa odtiaľ dostal. Veď to bolo ako krížový výsluch. Navyše sa musel priznať, že spáva s plyšákom, a tiež k mnohým iným veciam, pretože mu hrozila smrťou. Striasol sa. Aspoň že na otázku, či je do niekoho aktuálne zamilovaný, jej stačila odpoveď typu áno/nie.

"Naruto!" zvolal Kiba keď ho uvidel.

"Uh?" Naruto prudko zastal a zostal naňho civieť.

"Héééy," Kiba mu zamával rukou pred očami. "Ja nie som duch tak sa vspamätaj!"

"Viem že nie si duch," oznámil mu Naruto dotknuto.

"Ale no." Kiba sa zaškeril. "Že sa aj ty nudíš?"

Narutovi sa zachcelo byť sarkastickým. "Nie, ja sa zabávam ako nikdy v živote."

"Ha-ha. Tak čo podnikneme?"

"Nevi-" Naruto sa zarazil. Vlastne, on vie, čo by mohli podniknúť. "Mám to!" udrel si päsťou do dlane.

"Tak? O čo ide?" vyliezol odniekadiaľ Lee. Narutom šklblo, lebo to nečakal.

"Tááák?" spýtavo naňho hľadel Kiba.

"Tak..." dodal do tretice i blondiačik. Pri tom šoku mu to vypadlo a teraz sa snažil spomenúť si, čo chcel robiť. Napokon mu pomohla osoba, ktorá šla okolo, so skicárom pod pazuchou. "Ah!" Počkal kým Sai zájde za roh a potom vyhlásil dosť nahlas, aby to i tak počul: "Akcia Skicár!!"

"ČO?!" nechápal Kiba.

"Pozri, pozri," Naruto skackaním prejavoval znova raz svoju hyperaktivitu. "Sai stále niečo kreslí! Nechceš zistiť čo?"

"Nič iné sa tu ani nedá robiť," pridal sa k nemu Lee.

"Fajn, poďme to zistiť," odsúhlasil Kiba.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Marley | 25. září 2010 v 16:14 | Reagovat

Toto je moja obľúbená kapitola :D Vďaka tej prvej vete (ktorú som ako jedinú čítala, ale ticho :D)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama







•○•○•

Všetky poviedky na tejto stránke sú chranené autorským právom. Bez nášho súhlasu
 (Ange či Marley) nekopírujte a nekradnite veci uverejnené na tomto blogu na
 svoje či iné stránky!

•○•○•