Hlavne revolverov sú ako oči na niektorých portrétoch.
Nech sa na ne pozeráte z akéhokoľvek uhla,
vždy sa vám zdá, že mieria práve na vás.
---------------------------------------------------------------
Hej, koľko dúh sme už podupali a rozmetali samopalmi ...

http://fc04.deviantart.net/fs70/f/2010/086/d/8/Writer_Stamp_by_TrixiePrower.png

Blog patrí Ange & Marley

UPOZORNENIE

Na blogu sa vyskytnú poviedky s shounen-ai  či yaoi tématikou
(tj. jednoducho ♂ + ♂ = ♥)... tieto poviedky mám na svedomí ja - Ange.
  
Kontakty:

Mail: ange.desu@gmail.com
Skype: TheCuteTenshi


Fate?

17. září 2010 v 18:07 | Ange |  Originál jednorázovky
Hmm.... Nič nepíšem a potom nemám čo pridávať. Toto je ešte z leta, v podstate.....
Mohla by som vám rozprávať o takých tých mojich záležitostiach, ktoré s poviedkami ani s blogom nesúvisia. Mohla by som kecať o svojom "súkromí", alebo teda povedzme "real life". Mohla by som vás informovať o mojich komplexoch, alebo vám povedať o mojom aktuálnom duševnom rozpoložení. Ale vydedukovala som dve veci, za prvé by to nedopadlo dobre, a za druhé by to nikto nečítal keďže vás to aj tak nezaujíma :D (alebo snáď hej?)
Takže namiesto toho sem hádžem nejakú nepodarenú poviedku, ktorá sa možno nejakým zázrakom bude niekomu páčiť :D

PS: fakt som nevedela, že to tak skončí xDDD myslím, že v mojej hlave bola úplne odlišná predstava :D
*zase raz písala bez hlbšieho plánovania, len preto lebo sa jej chcelo. ale tie dôležité veci, ako ReBeli a tak, tie zanedbáva....*
PPS: má to len stranu vo worde :D takže, je to krátke.


   "Fajčenie... je škaredý zlozvyk," proste ku mne prišiel a vybral mi cigaretu z úst. Na znak vďaky som mu vyfúkol dym priamo do tváre.
   "Kto sa prosil o tvoje názory..." snažil som sa byť slušný. Obrátil som sa mu chrbtom a z krabičky vybral ďalšiu cigaretu. Nejaký cudzí muž, ktorého ani nepoznám, mi nebude meniť životný štýl. Nestál som o akúkoľvek nápravu v podobe pokazených dní. "Je to moja vec," dodal som, keď som si uvedomil, že tam stále stojí.
   "Ale zasahuje do okolia," podotkol.
   "Nestoj tak blízko," zavrčal som a znova šťukol zapaľovačom. "A vôbec, čo sa staráš?!" Vtedy to bol pre mňa len rádový arogantný blbec s potrebou kecať iným do súkromia.
   "Videl som ťa pri Gay bare. Ty tam chodíš?"
   Obrátil som sa naňho s tým, že ho pošlem kamsi preč. Vysoko som si cenil svoje súkromie a nerozdával som svoju adresu a telefónne číslo kadekomu na počkanie. Keď sa naše pohľady stretli, zostal som však ticho. Ten chlapík mal niečo do seba. Prešiel som po ňom očami a uznanlivo som sa uškrnul. "Prečo, mal by si záujem?"
   "Si gay?" dodal podotázku a v očiach sa mu niečo zablyslo. Vtedy som nevedel, že to niečo bola výstraha.
   Potiahol som z cigarety a bez problémov prikývol. "Som."
   Následne sa zahnal a rozbil mi hubu...
   Áno, presne tak sme sa spoznali. Ja a muž, ktorý sa zaprisahal pomstiť všetkým otvoreným hmosexuálom len preto, že nejaký pobehlík pretiahol jeho syna. V jeho očiach sme boli všetci psychicky chorí a to predstavovalo základ jeho obhajoby, ak by sme ho udali na súd. Lenže ja som to neurobil, aj keď som mohol.
   Ďalší deň som stál v uličke, v ktorej bol Gay klub, opretý o stenu. Prišiel. Presne ako som očakával. Cigaretu som pustil z ruky a po tom, ako dopadla na zem, som ju zašliapol. "Hej," upútal som jeho pozornosť. Už od prvého podrobnejšieho pohľadu som vedel, že telo, ktoré ukrýva pod vrstvou oblečenia, stojí za hriech. "Pozri , čo si urobil s mojou tvárou..." prstami som si prešiel po opuchline až k rozbitej pere. Len na mňa mlčky hľadel. "Myslíš, že ma to zlomilo? Že som menej gay než som bol predtým?" mal som vážnu tvár a vážny hlas. Ale on to bral ako výsmech. Dovolil som mu vykričať mi, ako nás všetkých nenávidí. Aký sme odporní a neľudskí. Tak som sa ho spýtal, čo je ľudské. Veď aj muž a žena si kurevsky vychutnávajú súlož a vedia sa správať ako riadne zvery. "Čo o nás vôbec môžeš vedieť?!"
   Nebál som sa ho. Ani po všetkej bolesti, ktorú mi spôsobil, a so zachovaným nebezpečným spôsobom vystupovania, ma nedokázal zastrašiť. Priamo pred očami divákov, ktorých tam on sám prilákal svojim hlasom, som mu dal facku. Cudziemu človeku, ktorý sa voči mne previnil ublížením na zdraví.
   Škaredo zanadával a znova sa do mňa pustil. Najsmutnejšie na tom celom bolo, že sa nikto neozval,
nikto ho nezastavil, ani len sa o to nepokúsil.
   Ležiac na nemocničnou lôžku a nespokojne si čosi mrmlúc, premýšľal som nad vhodným spôsobom, ako ho utratiť. Poslať k veterinárovi, nech mu pichne injekciu. Stále nechápal, kto z nás sa správa viac kruto a bezcitne. Pravdepodobne si namýšľal, aký je teraz dobrý človek a skvelý otec.
   Kým som vyšiel z nemocnice, niekto ho udal a zavreli ho za mreže. A to som dúfal, že ešte bude pobehovať po ulici a ja mu budem môcť dať lekciu, na ktorú nezabudne. Možno som len chcel mať príležitosť znovu ho vidieť. Asi ma udrel do hlavy príliš silno, ale ja som veril, že mať tak ešte pár šancí, mohol by som ho vyviesť z jeho omylu.
   Postupom času som naňho zabudol. Potom som stretol mladíka, ktorý mi rozprával príbeh o tom, ako sa jeho otec nezmieril s jeho orientáciou. Kričal po chlapcovi, s ktorým chodil, vyhrážal sa mu a agresívne ho vyštval. Potom mu ruplo v bedni a ich rozchod mu nestačil. Vraj priamo na ulici škaredo zmlátil niekoľkých homosexuálov a potom ho zavreli.
   Tak som mu ukázal jazvu, ktorú mi jeho otec spôsobil.

   Ani neviem, ako sa to stalo. No nebyť jednej nenávisti a neschopnosti akceptovať odlišnosti, nikdy by som ho nespoznal. Jeho syn sa naňho nepodobal. Ale telo mal dokonalé. Viem to. Sám som si to niekoľkokrát overil.
   Vďaka pár dobre miereným ranám som získal budúcnosť, o akej som ani nesníval. Myslím, že ďakovný dopis, ktorý som mu do väzenia poslal, nikdy nerozdýcha.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 paj | Web | 17. září 2010 v 21:06 | Reagovat

Tahle je dost dobrá, už jen tím jak je netypická. Správně strohá. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama







•○•○•

Všetky poviedky na tejto stránke sú chranené autorským právom. Bez nášho súhlasu
 (Ange či Marley) nekopírujte a nekradnite veci uverejnené na tomto blogu na
 svoje či iné stránky!

•○•○•