Hlavne revolverov sú ako oči na niektorých portrétoch.
Nech sa na ne pozeráte z akéhokoľvek uhla,
vždy sa vám zdá, že mieria práve na vás.
---------------------------------------------------------------
Hej, koľko dúh sme už podupali a rozmetali samopalmi ...

http://fc04.deviantart.net/fs70/f/2010/086/d/8/Writer_Stamp_by_TrixiePrower.png

Blog patrí Ange & Marley

UPOZORNENIE

Na blogu sa vyskytnú poviedky s shounen-ai  či yaoi tématikou
(tj. jednoducho ♂ + ♂ = ♥)... tieto poviedky mám na svedomí ja - Ange.
  
Kontakty:

Mail: ange.desu@gmail.com
Skype: TheCuteTenshi


Za teba, Bella

28. září 2010 v 15:43 | Marley |  Originál jednorázovky
Ehm...poviedka pre Jimmyho, on vie, prečo :D 
Btw, Ange, chcela si vidieľ, ako by som napísala lovestory :D Tak...

Koľko si to mala rokov, keď sme sa spoznali? Desať? Bolo to asi v mojich dvanástich, keď si sa aj s tvojou mamou prisťahovala do Lincolnu. Chodila si von po mlieko, to si dobre pamätám. A ja som pre teba kradol jablká v susedovom sade. To si tiež dobre pamätám, pretože som za to neraz od toho suseda schytal. Ale aj tak som to robil rád, pretože ty si jablká milovala a ja som zas miloval teba...

   
Yeah, volám sa Benon Hawkens a svoju minulosť tu teraz nejdem rozoberať, nie je to pre tento príbeh podstatné. Podstatné je len to, že v devätnástich rokoch som musel narukovať na vojnu. Videl som umierať ľudí, videl som utrpenie, ktoré prežívali zajatci v zajateckých táboroch. Videl som toho až príliš - a to zo mňa urobilo tvrdého muža. Keď sa po piatich rokoch vojna skončila, bol som zlodej, podliak a zabijak. A prestal som cítiť.
   Lenže potom som sa nejako dostal do saloonu Red Arrow v Montgomery...

*** 

Keď som vošiel dnu, privítal ma prach potu a alkoholu a vydýchaný vzduch. Zamieril som rovno k baru a chvíľu som pozeral do nevrlých očí barmana.
"Čo chcete?!" vyštekol.
"Využiť služby vášho podniku," odpovedal som pokojne.
"Ste príliš opovržlivý," povedal, "a to sa v tomto meste nevypláca. Tak rýchlo, čo vám mám naliať? Pohyb, nemám veľa času..."
"Ste predsa barman, nie? Nemáte nič iné na práci, okrem toho, že občas nalejete nejaký ten pohárik..." zamrmlal som, ale dosť hlasno, aby to mohol počuť aj barman. S odpoveďou na jeho otázku som sa neponáhľal, tváril som sa, že si musím dobre rozmyslieť, čo budem piť. Barman nervózne pozeral raz na mňa, potom smerom ku stolu, kde sa hrali kocky.
"Nalejte mi brandy," vyriekol som napokon. Barman rýchlo nalial, zinkasoval pol dolára a odbehol k hraciemu stolu.
Pokojne som zdvihol pohárik do ruky, keď zrazu tresol výstrel a poldecák v mojej ruke sa roztrieštil. Brandy mi vystrekla do tváre a na oblečenie. Ozval sa smiech. Otočil som sa a zbadal som skupinku chlapov, ktorí sa opierali o parapet okna.
"Na zdravie," ozval sa jeden z nich a pozdvihol svoj pohárik plný whisky.
Bez okolkov som si vzal nový poldecák, naplnil ho fľašou, ktorú barman nechal položenú na pulte a na ex som ho vypil. Barman u hracieho stola si to vôbec nevšimol. Položil som pohárik na pult a oprel som sa oň. Piati chlapi pri okne sa nezmohli na slovo.
"Čo si to dovoľuješ, ty parchant?" vyhŕkol zrazu jeden z nich.
"Len som sa obslúžil," odvetil som.
Ďalší chlap, ktorý tam bol, podišiel od okna ku mne a zahľadel sa mi do očí.
"Zmizni, ty zatratený Yankee," zasyčal.
Zamrazilo ma. Pokiaľ mali zo mňa zábavu, pokiaľ sa mi vysmievali, to všetko mi nevadilo. Ani som si to nevšímal. Ale pri oslovení "Yankee" sa dotkli ešte stále čerstvej rany. Vojna skončila pred pol rokom, ale medzi Yankees a rebelmi ešte stále vládla nenávisť. A ja som si opäť spomenul na ten cit, ktorý som sa snažil utlmiť - nenávisť. Pomstychtivosť. Chcel som pomstiť všetkých svojich priateľov, ktorých v tej hlúpej vojne rebeli zabili. A teraz som sa opäť dostal do bojovnej nálady...
Chlap, ktorý predo mnou stál, okamžite pocítil moju päsť a sunul sa k zemi. Ostatní jeho kumpáni, keď videli, čo sa deje, mu rýchlo išli na pomoc. Prvého som poslal dolu silným kopnutím medzi stehná. Ďalší na mňa skočil zozadu, no aj toho som sa ľahko zbavil.
Ale tí dvaja, čo ostali, to boli veru riadni chlapi. Strieskali ma tak, že som sa už nemal ako brániť. Aj oni si síce čo-to odniesli, ale to nebolo nič v porovnaní s tým, ako mi pred všetkými v saloone dali co pro to. A ktovie, dokedy by takto pokračovali, a či by ma neubili k smrti, keby sa zhora zrazu neozval ženský hlas:
"Ruby! Dick! Nechajte ho! To je môj brat!"
Údery okamžite prestali a ja som sa pozrel hore. Na poschodí stála mladá blondína a opierala sa o zábradlie. Nepoznal som ju, ale týmto mi zachránila život.
"Caroline?" spýtal sa jeden z tých dvoch mužov.
"Caroline?" zopakoval som po ňom, aby to vyzeralo, že poznám jej meno. Usmiala sa na mňa, asi preto, že bola rada, že som pristúpil na jej hru.
"Nechajte ho, Ruby," opakovala. Potom sa otočila na mňa. "Poď hore, Ben."
Nechápal som, odkiaľ pozná moje meno. Ale bol som veľmi rád, že sa môžem pozbierať a vyjsť hore schodmi smerom k nej. Ľudia dolu sa mi smiali a ja som kypel zlosťou, že som sa nechal vyprovokovať a potom zmlátiť ako nejaký greenhorn.
Ale vyšiel som hore a pozrel na tú ženu.
"Nabudúce ho necháte, Ruby," pohrozila tomu chlapovi a potom, keď prikývol, ma vzala za ruku. "Poď, Ben..."
Zaviedla ma do nejakej izby, zrejem patria jej, a zavrela dvere. Posadila ma do veľkého kresla a zatiahla ťažké bordové závesy na oknách, cez ktoré bolo vidieť na ulicu. Potom pozrela do mojich očí.
"Ben...nespomínaš si?" spýtala sa smutne.
Zmätene som pokrútil hlavou. Nespomínal som si na žiadnu ženu, ktorá by sa volala Caroline.
Odniekadiaľ vzala ručník, namočila ho do vody, ktorú mala na toaletnom stolíku, a umyla mi ním tvár a krvácajúce čelo.
"Tentoraz boli jablká príliš vysoko, než aby si na ne dosiahol, Ben," povedala nežne.
Tá veta mala na mňa účinok šľahnutia bičom - vystrel som sa a pozrel na ňu.
"Bella?!" vykríkol som neveriaco.
Usmiala sa. "Tak si si predsa len spomenul."
Opäť ma prinútila sadnúť si do veľkého kresla a sama si sadla na jeho operadlo.
"Ben," znovu vyslovila moje meno, "ach, Ben, ako dlho som na teba čakala!"
"Zmenila si sa," ešte stále som sa nevedel spamätať z toho, že je to naozaj ona, "a...prečo nemáš svoje meno?"
"Mama vážne ochorela," zašepkala Bella, "a ja som sa od svojich osemnástich rokov musela pretĺkať životom sama. Dostala som sa sem, a tu som pracovala ako hosteska v tomto obrovskom saloone. Bola som obľúbenkyňou majiteľa - bol to starý pán a nemal nikoho. Rovnako už nemal síl, aby sa o saloon postaral. Jedného dňa odišiel a podnik mi prenechal. Teda...ho teraz vlastním. Chlapci majú predo mnou rešpekt, ako si videl. Áno, zmenila som si priezvisko. Tu som Caroline Bradyová...a chcem, aby si ma tak volal aj ty. A aby si sa tváril , že si môj brat. Nebude to nadlho. Len teraz, kým..."
"...kým čo?" zašepkal som. Vlastne ani neviem, či som to naozaj povedal, či to nebola len otázka, ktorú mlčky vyslovili moje pery.
Bella na mňa pozerala, potom sa ku mne nahla, aby mi mohla pridržať na tvári mokrý ručník.
"Vieš, Ben, keď si bol mladší, vieš, vtedy, keď si odchádzal na vojnu, vtedy si mi povedal, že ma budeš hľadať a nech by som bola kdekoľvek, tak po mňa prídeš. A potom si založíme rodinu a začneme žiť nový život a ja...ja som tomu uverila, Ben. A čakala som na teba. Mala som už mnoho mužov, za ktorých som sa mohla vydať, ale ja som stále čakala na teba, pretože som vedela, že prídeš. A ty..." usmiala sa, "...ty si prišiel."
Pozeral som na ňu ako na zjavenie. To malé útle dievčatko, ku ktorému som chodil s plnou náručou jabĺk a ktoré som mal nadovšetko rád, teraz predo mnou stálo ako krásne, zrelá žena. A vlastnila obrovský saloon, ktorý jej určite dobre vynášal. Mala pred sebou nádhernú budúcnosť.
A čo som bol ja? Obyčajný tulák, človek bez domova, bezcitný zabijak, ktorý len chodil od mesta k mestu a nevedel, čo so životom. Bol som nula, oproti bohatým chlapíkom, ktorí sa určite uchádzali o Bellinu ruku.
Ale ona ich odmietla. Čakala na mňa.
"Áno, prišiel som." Na viac som sa nezmohol.
"Ben, už som si všetko premyslela. Poviem, že som našla svojho brata, ktorý vlastní v Texase ranč a že idem s ním. Všetko tu nechám a odídeme spolu. Pôjdeme do Texasu a začneme nový život..."
Tvár jej horela nadšením a nedočkavosťou a ja som len s úžasom na ňu pozeral. Vedel som, že nádeje, ktoré do mňa vkladá, sú príliš veľké. Nevedel som jej vysvetliť, že tak jednoducho to nejde. Nevedel som, ako jej povedať, že tú bitku dolu v saloone nemôžem nechať len tak. Že, ako všetci, mám svoju česť a musím to napraviť...
Akoby mi čítala myšlienky, pokračovala: "Z Rubyho Claytona si nič nerob. On je vždy taký. Aj jeho banda. Odídeme, čo najskôr odídeme, Ben, a potom...."
Vydýchol som. Cítil som sa zvláštne. Akoby sa do mňa v prítomnosti Belly opäť vracal cit, na ktorý som už dávno zabudol a v ktorý som už ani neveril. Cítil som, že opäť dokážem milovať, dokážem pre ňu urobiť čokoľvek a dokážem s ňou odísť.
Bella možno vedela, že premýšľam, preto ma objala okolo krku. "Urobíš to pre mňa, Ben? Alebo ma necháš tu, aby som sa v tebe sklamala ako v ostatných? Tí ostatní ma netrápia. Oni nikdy neboli dobrí. Vždy som snívala len o tebe, vždy som čakala, kedy prídeš. Nechcem sa v tebe sklamať, nie, Ben, v tebe nie! To by som neprežila!" Na chvíľu sa upokojila, potom na mňa pozrela.
"Nie," pokrútil som hlavou, "to by som nikdy nedopustil. Pôjdem s tebou, Bella. Pôjdem s tebou kamkoľvek, aj na koniec sveta..." sám som nerozumel tomu, čo som hovoril. Bol som akoby v tranze, ale tento krát to bolo príjemné.
"Naozaj?" v jej hlase zaznela pochybovačnosť. Alebo som si to len namýšľal?
Zdvihol som ruku, ako keď som prisahal vernosť Únii. "Prisahám..."
"Nevieš, ako veľa to pre mňa znamená, Ben," jej hlas znel dojato, "vždy som sa bála, že raz, keď prídeš, odmietneš ísť so mnou. Ale...v kútiku duše som tušila, že ty by si to neurobil. Pretože ty si iný, ako všetci ostatní. Pre mňa si bol vždy hrdina, ktorý kvôli mojim jablkám riskoval kožu... "
Usmial som sa. Áno, keď som bol mladší, urobil by som pre ňu všetko. Ale potom prišla vojna a...
...ale teraz už bolo po nej, a ja som zrazu opäť pocítil lásku. A bol som rád.
Bella si ma zatiaľ skúmavo prezerala - moju krvou podliatu tvár, doškriabané ruky, roztrhanú košeľu a rozstrapatené vlasy.
"Benny, asi by si potreboval doktora," povedala po chvíli, "zavolám pána Millera, ten ti pomôže. Zatiaľ tu počkaj, dobre?"
Prikývol som. Bella opustila miestnosť a ja som ostal sám. Premýšľal som nad tým, čo sa za uplynulých niekoľko hodín stalo.
A po celý čas mi v hlave znel Bellin hlas a meno, ktorým ma oslovila.
Benny...
Áno, už som nebol podplukovník Benon Hawkens, už som bol jednoducho Benny.

***


Ten doktor Miller ma prezrel a nariadil mi ležať dva dni v posteli, pokiaľ možno bez pohybu. Bella mi s radosťou ponúkla ubytovanie u nej v izbe, ktoré som s rovnakou radosťou prijal.
A po celý ten čas (za dva dni som mal veľa času na premýšľanie), som dumal nad tým, ako som sa mohol tak rýchlo zmeniť. Bol som predsa chlap, ktorého srdce bolo chladné. Ale, stále som bol len chlap. A Bella bola žena, ktorá mnou musela pohnúť. Jej prítomnosť zo mňa znovu spravila malého chlapca, ktorý bol do nej zamilovaný až po uši.
Pred očami som mal obrazy, keď som jej k narodeninám priniesol kytičku, ktorú som ukradol na trhu, keď som utekal pred farmárovým psom s náručou plnou jej obľúbených jabĺk, keď sa chcela hrať na princeznú a ja som bol jej princom...pri týchto spomienkach sa mi na tvári objavil úsmev. Koľko som sa už neusmieval...naozaj, koľko?
"Je ti dobre, Ben?" usmiala sa aj Bella, ktorá práve vošla do izby.
"Perfektne," pozrel som sa do jej očí. Sadla si na roh mojej postele.
"Asi by som sa na to nemala pýtať," začala po chvíli, "ale...čo sa udialo s tebou, kým sme neboli spolu?"
Nadýchol som sa. "Narukoval som do armády a prisahal vernosť Únii. Keď vojna skončila, túlal som sa po svete ako človek, ktorý nemá nič okrem pár kusov oblečenia, dvoch zbraní a koňa."
V Belliných očiach sa objavila ľútosť.
"Nič...naozaj nič, Benny?"
"Nič," odvetil som, "ale...ale teraz už mám všetko. Mám teba, Bella."
Zrazu som pocítil jej ruku na čele. Oprela sa o lakeť a ľahla si vedľa mňa.
"Tak dlho ti to trvalo..."
Prikývol som. "Ale asi to tak malo byť."

*** 

Tá noc, ktorá potom nasledovala, bola najkrajšou v mojom živote. Prebudila vo mne tie city, ktoré mi donedávna neboli známe.
Samozrejme, veľa som toho nevedel - ak viete, ako to myslím. Ale Bella bola dobrá v každom ohľade a naučila ma všetko, čo bolo treba.
Keď som sa prebudil, cítil som sa šťastný ako nikdy pred tým. Natiahol som ruku, aby som sa jej mohol dotknúť, ale nahmatal som len prázdny vankúš.
Zmocnilo sa ma zvláštne podozrenie a otvoril som oči. "Bella?"
Nebola tam. "Bella!"
Ani nikde v izbe nebola. Posadil som sa na posteli a zbadal som otvorené okno aj dvere. Okno som večer zatváral sám, lebo bola zima, to si isto pamätám. A dvere tiež boli zavreté.
Okamžite som na seba nahádzal oblečenie a načiahol som sa za svojim revolverovým opaskom - ale ani ten tam nebol.
Podľahol som panike.
Vzal som so sebou petrolejku, ktorá bola na stole. Nebola to síce zbraň, ale aspoň niečo v tejto zúfalej situácii. Taktiež ma napadlo odpásať si opasok - aj ten by sa mohol hodiť. Vzal som si ho do druhej ruky.
Takto vyzbrojený som vybehol na chodbu. "CAROLINE?!" zvolal som na celý saloon.
Zdola sa ozval smiech a začul som Bellin zdesený výkrik.
"Ani hnúť, Ben" začul som obrovské pohŕdanie v hlase pri vyslovení môjho mena. A zbadal som Rubyho Claytona - presne toho, čo ma pred dvoma dňami tak zmlátil. Držal Bellu a k hlave jej prisunul revolver. Počul som cvaknúť kohútik.
"Jeden zlý pohyb, Ben, a to dievča zastrelím," zasyčal.
"Len cez moju mŕtvolu," pomyslel som si. V ruke som zvieral lampu a opasok - a pocítil som bezmocnosť. S takýmito zbraňami som nemal najmenšej šance. A predsa by som to skúsil, keby nemali Bellu. Ale takto som sa neodvážil urobiť nič. Ten Clayton by ju bez mihnutia oka odpráskol. Hulváti ako on boli toho schopní.
Zasmial sa. "Malo to byť moje dievča, Ben. Práve včera večer som ju chcel požiadať o ruku - a našiel som ju ležať v posteli s chlapom, ktorý bol údajne jej brat! Ako my to vysvetlíš, Ben?"
"Chodíte bežne žiadať ženu o ruku cez okno?" neodpustil som si.
Clayton sa len jedovato zaškľabil. Vedel, že má všetky tromfy v rukáve.
A zrazu sa ozval výstrel a Ruby Clayton zreval. Pustil Bellu a chytil sa za zápästie. Bella sa vrhla pod stôl. Zbadal som muža s kovovou hviezdou na hrudi a puškou v ruke.
"Vďaka, šerif," povedal som si pre seba, "to vám nezabudnem."
Vrhol som sa vpred.
Jednému chlapovi, ktorý sa proti mne rozbehol, som rozbil lampu o hlavu. Revel a váľal sa po zemi. Ďalší to naplno schytal opaskom. Chcel vystreliť, ale schytal to znova, tak to radšej nechal.
Niekto však pribehol k Belle a priložil jej ku krku nôž.
"NIKTO ANI HNÚŤ!" zreval.
Všetci ustali.
"Nedovoľ mu to, Benny..." skríkla zdesene Bella, "on ma..."
"Psst," zavrčal ten chlap, "nerád by som ťa zabil, mačička..."
Zrazu sa hore niečo pohlo. Šerif zoskočil rovno na Bellinho väzniteľa a ovalil ho päsťou po hlave. Bola to čistá práca a ten chlap bol vyriadený.
Ozvali sa výstrely. Kryl som šerifa, ktorý kryl zase Bellu. Ale ešte ani zďaleka nebol koniec. Boli tu ešte dvaja - ten, ktorého som zmlátil opaskom a ešte jeden , ktorému vôbec nič nebolo. Ale ja som sa nemienil vzdať.
"Za teba, Bella," zašepkal som tak potichu, že to mohla počuť len ona a poprípade šerif.
A skočil som dopredu, aby som mohol udrieť Ďalšieho z tej bandy, aby...
Výstrel.
Začul som šerifov zdesený výkrik.
A potom nič.

***

Drahá Bella,
dúfam, že si v poriadku. Tento boj som prehral, ani som si to nestihol poriadne uvedomiť.
Ale ty si perfektné dievča, Bella, a ja som za Teba bojoval s láskou a radosťou.
Bella, nebolo ťažké za Teba umrieť, rpetože si bola žena, za ktorú bolo hodno položiť život.
Len sa teraz bojím, čo je s tebou. Nebuď smutná, Bella,
začni nový život. Vezmi si niekoho ,kto ťa bude chrániť. Viem, že Ty takého nájdeš.
Želám si, aby si bola šťastná, a aby si na mňa spomínala v dobrom.
Miloval som Ťa, Bella, miloval som Ťa najviac na svete. A rád by som pri Tebe ostal. A rád by som si Ťa vzdal, ale osud nám to nedovolil.
Nehnevaj sa na mňa, Bella.
Verím, že sa Ti podarí začať odznova v Texase s nejakým mužom, rovnako, ako si to plánovala so mnou.
...a keď budeš nabudúce pozerať k oblohe, spomeň si, že muž menom Ben Hawkens Ťa kedysi miloval. Naozaj miloval.
Bella, naučila si ma, že v živote muža predsalen existujú vec, za ktoré sa OPLATÍ bojovať. Aj keď za to človek môže zaplatiť aj životom...
...tak ako ja.
To, že som bojoval vo vojne, som stokrát oľutoval. Ale nikdy neoľutujem to, že som bojoval za Teba, Bella.

                                                                                              Ben
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ange | Web | 28. září 2010 v 20:22 | Reagovat

Tak vidíš, prečítala som si to :D
A bolo to fajn :D už od začiatku som vedela, že moje očakávania od slova 'lovestory' nesplníš, takže.... :D
Je to taký ten tvoj typický štýl. Ale tento úsek sa mi páči xD

"A skočil som dopredu, aby som mohol udrieť Ďalšieho z tej bandy, aby...
Výstrel.
Začul som šerifov zdesený výkrik.
A potom nič."

2 Marley | 30. září 2010 v 18:14 | Reagovat

[1]: veď chvalabohu že si si na mna našla čas :D
tvoje očakávania som ani nemala v pláne, na také méty som ešte decko :D
to prenechám tebe :D

...a inak, napísala som tam "vzdal", malo tam byt "vzal"...tam na konci :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama







•○•○•

Všetky poviedky na tejto stránke sú chranené autorským právom. Bez nášho súhlasu
 (Ange či Marley) nekopírujte a nekradnite veci uverejnené na tomto blogu na
 svoje či iné stránky!

•○•○•