Hlavne revolverov sú ako oči na niektorých portrétoch.
Nech sa na ne pozeráte z akéhokoľvek uhla,
vždy sa vám zdá, že mieria práve na vás.
---------------------------------------------------------------
Hej, koľko dúh sme už podupali a rozmetali samopalmi ...

http://fc04.deviantart.net/fs70/f/2010/086/d/8/Writer_Stamp_by_TrixiePrower.png

Blog patrí Ange & Marley

UPOZORNENIE

Na blogu sa vyskytnú poviedky s shounen-ai  či yaoi tématikou
(tj. jednoducho ♂ + ♂ = ♥)... tieto poviedky mám na svedomí ja - Ange.
  
Kontakty:

Mail: ange.desu@gmail.com
Skype: TheCuteTenshi


22. Spi so mnou!

1. října 2010 v 10:00 | Ange |  ReBeli
"Je dnu! Je dnu!" hlásil Naruto a po špičkách prebehol tých pár metrov ku dverám, v ktorých zmizol Sai aj z oným predmetom, ktorý sa trojica snažila zostať.

"Super," odvetil mu na to po šepky ironicky Kiba.

"Čo teraz?" pozeral po nich Lee.

"Niekto tam musí ísť a odlákať ho..."

"A to budeš ty?" spýtali sa obaja blondiačika Naraz.


"Héj! To nie je fér!" zatváril sa ako ublížené šteniatko. "Ja som to vymyslel a tak chcem ten skicár vidieť prvý!"

"Ale veď ty ho budeš vidieť prvý," potľapkal ho po chrbte Kiba s úškrnom. "Síce zatvorený, ale uvidíš ho, pred tým, než Saia odlákaš."

"Tak to nie!" skrížil si Naruto rúčky na hrudi.

"Ale kto to potom urobí?" premýšľal Lee.

Narutovi sa na tvári zjavil úškrn, podobný tomu Kibovému. "Ty!"

"Ja?" spýtal sa Lee zhrozene.

"Hai," z Naruta bol zrazu anjelik.

"Prečo ja?"

"Lebo..."Naruto začal uvažovať nad dôvodom.

"Pretože nikto iný ho neodláka tak geniálne. Ten skicár musí zostať dnu a on musí ísť von. A myslím, že Naruto je moc nápadný."

"A čo ty?" nadvihol blondiačik obočie.

"Ja? No, ja to proste neurobím," vyhlásil psí chlapec.

"Ale počkáte na mňa, dobre? Pozrieme sa na to spolu," snažil sa dohodnúť Lee.

"Haaaai," zatiahli naraz.

Dvere na izbe sa otvorili.

"Naruto? Kiba? Lee?" vymenoval si ich pre seba Shikamaru, nezabudnúc dať otáznik na koniec každého mena.

"Šššš, my sme tu tajne!" mával naňho Naruto rukami.

"Huh?"

"Hej, ty si vlastne so Saiom na izbe," spomenul si náhle Kiba.

"No a?"

"Ále, nič."

"Chceli ste niečo?"

"Len Lee," Kiba s Narutom ho s úškrnom postrčili do miestnosti a obaja sa vypiskujúc pohli aby sa niekam zašili kým Lee vytiahne Saia z izby.

"Lee?" Shikamaru naňho pozeral s otázkou v očiach.

"Vlastne...som prišiel za Saiom,"zahlásil Lee a Shikamaru mu uvoľnil cestu do miestnosti.

"Za mnou?" zdvihol Sai zrak od skicára a hneď na to ho aj zavrel, aby Lee nevidel, čo je v ňom.

"H-hai. Mohol by si ísť so mnou?" Ukázal rukou na dvere za sebou. Shikamaru sa medzitým usadil na svoju posteľ.

"Načo?" vyzvedal Sai.

"Kvôôôôôôli," zatiahol Lee a zamyslel sa. Shikamaru prevrátil očami. Ak mali tí traja niečo za lubom, mali poslať niekoho iného. Z Leeho veru herec nebude. "... Gai-sensei niečo chce!" vyhŕkol zrazu a vytasil naňho svoj oslňujúci cool-úsmev.

"A čo také?" neodpustil si Shikamaru.

"Niečooo... Ja neviem povedal nech prídem po Saia," odvetil Lee neurčito. "A vraj to nepočká," dodal.

"Hm, no tak fajn," Sai vstal, aj so svojím skicárom.

"Aaaa...tooo..." ukazoval Lee na ten predmet. "Prečo si to berieš so sebou?"

"Vždy si to beriem so sebou."

"Aj ten štetec a atrament?" divil sa Lee.

"Hai," usmial sa Sai.

"Eh, a nechceš to pre tentokrát odložiť?"

"Iie. Pôjdeme?" podišiel ku dverám.

"...hai..."

Naruto s Kibom vykukovali spoza rohu a šoklo ich, keď videli Saia, ako aj so svojím skicárom nadšene kráča práve ich smerom, a Leeho, ako sa za ním porazenecky vlečie. Rýchlo sa zastrčili späť za roh, aby ich nezbadal, ale tým len oddeľovali nevyhnuteľné. Panicky na seba pozreli. Zdrhať - zdrhať - zdrhať. Ale kam?!

"Bež!" sykol Kiba a obaja sa rozbehli jedným smerom, div že sa navzájom nepotkli.

Vlastne, oni sa potkli.

Kiba, ktorý vyštartoval o malú chvíľu skôr než Naruto a bol vpredu zletel na zem ako prvý a Naruto ho oddane následoval, čím spadol priamo naňho, lenže Kiba sa medzitým stihol prevrátiť na chrbát, takže to dopadlo tak, že ich tváre delilo pár centimetrov a ich srdce bilo ako splašené.

Prečo sa mi toto nikdy nestane so Sasukem?! Napadlo Naruta a hneď totálne sčervenal.

Chcel sa zdvihnúť, ale Kiba ho chytil za zápästie.

"K-Kiba?"

"Naruto," pozrel naňho veľmi divným pohľadom. Chcel ho. Bol taký sladučký, a keď sa červenal... pritiahol si ho k sebe.

"Pusť," oneskorene sa začal brániť Naruto.

"Neboj sa," vydýchol tichuško Kiba. Ale skôr, než sa ich pery dotkli, spoza rohu vyšiel Sai nasledovaný Leem.

"Mohli by ste si to rozdávať inde?" pozrel na nich Sai. Jeho tón bol prekvapivo radostný.

"My si to nerozdávame!" Naruto, konečne voľný, bleskovo vstal. "Len... sme sa potkli..."

"Ach, tak potkli..." Saiovi zašklbala ruka so skicárom. No, bude to musieť zdokumentovať neskôr. "My ideme za Gai-senseiom," mávol im.

"Urobte niečo! Nemôžeme ísť za Gai-senseiom," prosíkal ich Lee potichučky, aby to Sai nepočul.

"Neboj sa," ubezpečoval ho Kiba, ktorý medzitým vstal, hľadiac za Saiom.

"My ho dostaneme!" vyhlásil Naruto. Poslali Leeho napred a sami sa vybrali za ním.



"Hinata!" usmiala sa Sakura na svoju spolubývajúcu a odovzdala jej notes.

"Wááááu!" užasnuto na to hľadela Hinata. "T-tak veľa..."

"Bolo to jednoduché," smiala sa ružovovláska.

"Ďakujem, Sakura!" rozplývala sa Hinata.

"Haha, naozaj to nič nebolo!"

"Oh," Hinata si privinula notes na svoje dobre vyvynuté poprsie.

"Snáď tam máš všetko... a nevidela si Ino?"

"Hm, asi je v jedálni..." zamyslela sa Hinata.

"Dobre, tak ja pôjdem," žmurkla Sakura a pobrala sa preč.

"M-mhm.." Hinata za ňou hľadela až kým nezmizla za rohom, potom vošla do svojej izby a priam žiarila šťastím. Hneď si išla prečítať tie nahusto popísané stránky.



"Ja to vzdávam," povedal Naruto Kibovi.

"Vzdávaš to?" nadvihol psí chlapec obočie. "To nie je tvoj štýl."

Naruto urobil výraz á la malý diablik. "Vzdávam bezduché prenasledovanie, vytrhnem mu ten zasraný skicár z jeho mŕtvolne bledých rúk!" vyhlásil.

"Ou... aha..."

"Poď!" kývol Kibovi a pridal do kroku.

Lee bol každým krokom nervóznejší. Už boli skoro tam, pri tých dverách. Nápadne spomaľoval ale Sai naňho moc nečakal. Zrazu uvidel Chojiho ako vychádzal z izby a nechal ju otvorenú. Bola prázdna. Potešil sa.

"Oi, Sai," potiahol ho za rukáv a ukázal na izbu.

"Huh? Čo je?"

"Poď sem, tu sa s ním máme stretnúť," ťahal ho.

"Tu?" nedôverčivo po ňom pozeral Sai.

Naruto s Kibom videli, ako zahli do izby.

"To je moja izba!" zvolal Kiba takmer až rozhorčene.

"Okej, čas použiť násilie!" zahlásil Naruto. Vymenili si jeden krátky pohľad a rozbehli sa.



Sasuke sedel na stoličke v takzvanej jedálni a nakláňal sa dozadu, takže bola len na dvoch noháh. V ruke mal jedno z tých lízatok, ktoré predtým vyhral v pokri od Naruta a druhú ruku mal prevesenú cez operadlo. Hľadel na okno, ako keby si myslel, že keď naňho bude dostatočne dlho civieť, prestanú doňho narážať kvapky. Nepáčil sa mu dážď. Vytváral melanchóliu. Ale zase, napadlo ho, všetci sú teraz zavretí tu dnu, a to znamená, že aj Naruto. Prečo by nemohol ísť za ním? A konečne urobiť to, čo tak dlho chcel urobiť? Vždy, keď hľadí do tých azúrovomodrých očí... prichádza o dych. Chcel by sa ho dotýkať, chcel, aby bol len jeho. Aby to Naruto sám chcel.

Stolička doklapla na štyri nohy. Tak sa po ňom pôjde pozrieť. Bude to určite zmysluplnejšie trávenie času než tu takto sedieť.

Nevedel ale, kde ho má hľadať. Nechcel sa pýtať, jednoducho sa mu nechcelo. Ale keď stretol Shikamarua, ktorý sa opieral o stenu, nedalo mu to.

"Hey... nevidel si Naruta?"

"Videl," pritakal Shikamaru.

Sasuke nadvihol obočie. Čakal ešte niečo, napríklad kde, kedy, s kým. Ale nič. "A?"

"A. Bol tu," kývol na dvere svojej izbe. "I s Kibom a Leem a... no, správali sa čudne. Je to otravné."

"Kedy to bolo?" spozornel Sasuke.

"Ak by si prišiel skôr, stretli by ste sa," oznámil mu Shikamaru a Sasukeho už otravovalo pýtať sa ho niečo, tak len urobil "hn" a šiel ďalej.

Len náhodou keď prechádzal okolo svojej izby začul práve jeho jakot.

"Naruto?" zarazil sa a hľadel na dvere. No, keby to bol len Narutov jakot. Lee čosi kričal, asi povzbudzoval, Kiba sa smial a ešte jeden hlas... Sai?

A zrazu začul: "A sakra..."

A hneď na to: "Sasuke ťa zabije, hehéé!"

Prekvapene nadvihol obočie. Za čo by ho mal zabíjať? V každom prípade, mal by to zistiť. Preto pokročil ku dverám a otvoril ich.

"Eh..." zostal civieť na scénu, ktorá zamrzla v pohybe len aby sa mohol pokochať.

A čo vlastne videl?

Upostred toho všetkého bol Sai, ktorý v jednej ruke, natiahnutej ku dverám, čiže teraz k Sasukemu, držal svoj skicár. Druhú ruku mal vytrčenú dohora a mal v nej atrament a štetec. Kiba bol za ním, za jeho chrbtom, čiže medzi ním a posteliami a načahoval sa za skicárom. Naruto sa práve vrhal na Saia, a ako zamrzol, len tak-tak sa mu darilo udržiavať rovnováhu. No a Lee, ten bol na opačnej strane miestnosti než Sasuke a vyzeral veľmi neurčito a nevyspytateľne.

Obočie mu vyletelo dohora.

A potom mu došlo, prečo by mal Naruta zabiť. Zhlboka sa nadýchol.

Pretože, všimol si, že to, čo Sai drží, je len nádoba od atramentu. No a ten atrament, ten skončil práve na jeho posteli, a pekne do nej vsakoval.

"Von," zavrčal na nich ľadovým hlasom. On toho malého blondiaka zaškrtí! Naozaj ho zaškrtí! Vedel si totiž domyslieť, prečo by mal zabiť práve jeho. Určite on drcol do Saia. On to má všetko na svedomí. Prepaľoval ho takým pohľadom, ktorý neveštil nič dobré.

Kiba sa išiel pretrhnúť, aby splnil jeho príkaz. V jeho hlase počul príliš veľa hrozby než aby tam chcel zostávať čo i len o stotinu sekundy dlhšie. Prešmykol sa popri ňom von z izby, dávajúc pozor, aby sa oňho ani neobtrel, a Lee statočne nasledoval jeho príklad.

To už sa hrnul ku dverám aj blondiačik, len Sai zostával na mieste a tak typicky sa usmieval. Bolo to niečo, čo by ste nikdy nemohli nazvať úprimným.

Ale Sasuke schmatol Naruta za predlaktie a pozeral práve na Saia.

"Povedal som von..."

"Veď idem," bránil sa blondiačik a chcel sa uvoľniť z jeho zovretia, ale nie práve úspešne.

Naozdiel od neho Sai pochopil. Vyšiel teda z izby, a keď prechádzal popri Sasukem, povedať čosi ako "gomen".

Dvere sa zavreli a oni tam zostali sami.

"S... sasuke?" hlesol Naruto vydesene. Zovretie na jeho ruke povolilo a on inštiktne cúvol.

Lenže, tmavovlasý chlapec zároveň pokročil dopredu.

A Naruto znova cúvol, načo Sasuke znova urobil krok vpred. Pokračovalo to až kým Uzumaki nenarazil chrbtom do steny. V panike na ňu pricapil svoje dlane a hmatkal po nejakej únikovej cesty, tej sa mu ale nedostávalo.

"Hádam sa nebojíš," povedal Sasuke tichým hlasom a chytil mu ruky. Na to ich zdvihol dohora a jednou rukou ich pritlačil ku stene, aby mal druhú voľnú.

"Pusť ma! Pusť maaa!" jačal Naruto, ale hold Sasuke bol silnejší.

Bál sa ho, naozaj moc sa ho bál. A všetko, rýchle búšenie srdca, motýle v brušku i každý záchvev ktorý prešiel jeho telom pripisoval strachu.

"Pustím. Potom."

"Č-čo chceš?" pozrel mu Naruto do očí.

Sasuke mu prešiel voľnou rukou po tvári, po perách a skĺzol po krku až ku golieri jeho trička.

"Aby si sa prestal báť."

Naruto nasucho prehltol. "Tak v tom bude menší problém..." dostal zo seba a uhol pohľadom.

"Ale?" Sasuke sa usmial. A znova keď sa Naruto nepozeral.

"Umhm..." zamumlal Naruto a sklonil hlavu.

"Lenže, vieš, ja teraz nemám kde spať," nahol sa Sasuke tvárov k nemu, takže Naruto cítil jeho dych. Napriek tomu sa ďalej odmietal pozrieť do jeho očí.

Musel niečo vymyslieť. Ako to mohol odčiniť? Čo mal robiť?

A potom do jeho blonďatej hlavičky dorazila odpoveď.
Prudko zdvihol hlavu, takže Sasukeho prekvapil.

"Spi so mnou!" vyhŕkol.

Sasuke naňho prekvapene civel, tak moc prekvapene, že mu už zabudol aj držať ruky. Ale veď Naruto nevyzeral, že by sa už bál, a on povedal, že ho potom pustí.

To ako myslel ten blondiak vážne? No Naruto sa len sladučko usmieval. Tak neodolateľne.

Chcel sa dotknúť jeho pier, tak zúfalo moc. Ale nie, teraz nie. Odvrátil hlavu, pozrel kamsi do boku.

"Hn."



Medzitým na chodbe, keď sa zavreli dvere, rozhodli sa Lee s Kibom na Naruta počkať. Najskôr sa schovali, kým odišiel Sai, a potom sa vrátili pred dvere. Kiba držal Saiov skicár. Nikto si nevšimol, kedy mu ho šlohol.

"Ty-" pozrel naňho Lee.

"Hai," uškŕňal sa Kiba.

"Otvoríme to?" Lee takmer šepkal.

"Dobre," pritakal po chvíli váhania Kiba. A tak ho otvorili, na stránke, ktorú pred tým maľoval Sai, kde bola Sakura s Ino. Síce boli pojaté dosť abstraktne, ale chlapci ich spoznali. Práve keď obrátil stranu, ozvalo sa spoza dverí "pusť ma! Pusť maa!"

"To znelo vydesene," poznamenal Lee pozerajúc na dvere.

"Skôr panicky," opravil ho Kiba, ktorý ale hľadel na stránku v skicári. Náhle ho zaklapol. "Narutovi nehovor, že som ho vzal."

"Huh? Čo? Prečo?" nechápal Lee.

Kiba sa iba tajomne usmial.

"Poď, idem to nenápadne vrátiť a Naruta počkáme v tej tam."

"V tej tam?"

Kiba sa rozosmial. "Presne tam," prikývol.

Stránka, ktorú videl... bol tam gauč, uprostred toho celého, a na ňom nejaký chlapec. Strapaté vlásky, padajúce do očí. Mierne zmätený výraz. A nad ním viac-menej na štyroch bol druhý chlapec, ktorý sa skláňal po bozk. Táto kresba nebola ako ostatné, bola viac realistická.

A tí dvaja na nej boli bezpodmienečne Naruto a Sasuke.

Kiba si spomenul na tú chvíľu, keď Sasuke doniesol zraneného Naruta. Krátko po tom začal Sai niečo kresliť. Žeby práve toto...?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama







•○•○•

Všetky poviedky na tejto stránke sú chranené autorským právom. Bez nášho súhlasu
 (Ange či Marley) nekopírujte a nekradnite veci uverejnené na tomto blogu na
 svoje či iné stránky!

•○•○•