Hlavne revolverov sú ako oči na niektorých portrétoch.
Nech sa na ne pozeráte z akéhokoľvek uhla,
vždy sa vám zdá, že mieria práve na vás.
---------------------------------------------------------------
Hej, koľko dúh sme už podupali a rozmetali samopalmi ...

http://fc04.deviantart.net/fs70/f/2010/086/d/8/Writer_Stamp_by_TrixiePrower.png

Blog patrí Ange & Marley

UPOZORNENIE

Na blogu sa vyskytnú poviedky s shounen-ai  či yaoi tématikou
(tj. jednoducho ♂ + ♂ = ♥)... tieto poviedky mám na svedomí ja - Ange.
  
Kontakty:

Mail: ange.desu@gmail.com
Skype: TheCuteTenshi


24. Začiatok konca?

15. října 2010 v 10:00 | Ange |  ReBeli
"Dobre, vy dvaja, stačí," brzdil ich Kiba. Zasvietil svetlo a podišiel k nim, keďže sa netvárili, že by sa chystali skončiť. Čupol si a šikovne stiahol Narutovi šatku z očí. A blondiačik si náhle uvedomil, čo robí, s kým to robí, kde to robí a pred kým to robí. Vysúkal sa spod Sasukeho, úplne červený. Ak by aspoň nebolo zasvietené, ale takto všetci mohli viac než jasne vidieť jeho rozpaky.

"Už môžeme znova zhasnúť?" spýtal sa Shikamaru. "Je to otrava sa na nich dívať."


Sasuke sa posadil. Kiba mu zamával šatkou pred očami. "Si na rade," oznámil mu.

"Nie," pokrútil Sasuke hlavou. "Môžeš zhasnúť," povedal Shikamaruovi a ten to aj urobil. Už v tme chytil blondiačika za zápästie a ten len tak-tak že nevykríkol. V tom všetkom sa už začínal strácať, jedna veľká bublina chaosu.

"A čo teraz?" obtáčal si Kiba ten kus látky okolo prsta.

"Som unavený," zamumlal Lee a zívol si.

"Predsalen, včera sme šli spať neskoro, a teraz už je tiež hlboká noc," prikyvoval Neji.

"Ach," Kiba vstal a prešiel k rádiu, aby ho vypol. "Ešte som vám nepovedal. Dneska sa spí tu!"

"ČO?!" uniklo zo všetkých. A najviac prekvapený bol asi Naruto. Túto noc to vlastne mal byť práve Sasuke, len a jedine on, s kým by tu bol.

"Hááái!" Kiba bol veselý. Skočil na posteľ. "Pozrite, aké je to tu veľké! Všetci si ľahneme a budeme mať aj tak stále viacej miesta než v izbách. Plus spolu nám bude teplejšie, takže môžeme nechať otvorené okno a vychutnávať si ten chladný vzduch!" nadchýnal sa.

"Som za!" tešil sa Lee, rozbehol sa a hodil sa na posteľ.

"A ja nie som proti," podišiel ku posteli Neji, ale zostal stáť.

"Hm ako myslíte..." povedal rezignovane Shikamaru.

"Čo? Ale.. ale ale ale ale..." pozeral na nich vykoľajene Naruto. Toto je jeho izba, on si za ňu zaplatil! Tak prečo, kurnik, prečo sa JEHO nikto nespýta?!

"Och, mal si iné plány na dnešnú noc, Naruto?" až teraz napadlo Kibu.

"...Mal..." priznal blondiačik pomaly.

"Tak sa práve zmenili!" zasmial sa psí chlapec.

"To od teba nie je pekné!" obvinil ho Naruto.

"Alebo," povedal Kiba zrazu skúmavým hlasom a podišiel až ku kraju pojstele, tak aby bol bližšie k Narutovi. Aby naňho v tej tme lepšie videl. "...Je to tak že si tu chcel s niekým byť... v súkromí?"

"Uh..." Naruto naňho zarazene pozeral. Odkiaľ by to mohol vedieť?

"Máš to napísané na tvári," žmurkol Kiba. "A kto to je?"

Naruto stále cítil ten dotyk, či vlastne zovretie svojho zápästia. Elektizujúce. Teraz, pri tejto otázke, ucítil jemný záchvev.

"To.. to je... totiž..." nevedel, čo mu má povedať. A vlastne, prečo by mu to mal povedať? "Myslím, že to je moja vec!" vyhlásil.

"Ah, takže je to Sasuke," dovtípil sa Kiba.

Naruto sa vyšklbol Uchihovi, aby mohol ísť Kibu prizabiť. "To usudzuješ z čoho?!"

"Oi, pokoj," skúsil Shikamaru lenivo.

"Nie nie nie," krútil Naruto hlavou. "Z čoho, Kiba?!"

"Predsa, z tej scénky pred chvíľou," zaznela odpoveď. Kiba si priložil ruku na ľavú stranu hrude. "Žiarlim, Naruto. Ty vieš, že to bolí. Však?"

Naruto sa zarazil. Ako keby primrzol na mieste. Práve tam, medzi Kibom a Sasukem. "...viem..."

"No vidíš!" Kiba sa už znova usmieval, či vlastne rovno víťazoslávne škeril. "Tak buď dobrý chlapec a nechaj tu všetkých prespať!"

"Lenže..."

Sasuke vstal zo zeme a podišiel k blondiačikovi. Do uška mu zatiahol: "To je v poriadku."

"Tak dobre..." vydýchol Naruto.

"Oi, po niečo si skočím," prehodil Shikamaru zamyslene.

"Po čo?" vyzvedal Lee, ktorý robil na posteli motýlika ako keby ležal na snehu.

"Po iPod..." zamieril ku dverám a ešte prehodil: "... aby som vás nemusel počúvať..."

"Ja nechrápem!" vyhlásil Lee pohotovo a posadil sa.

"Ja netvrdím že hej," odvetil Shikamaru a vyšiel z miestnosti.

Kráčal po chodbe, všade bola tma a ticho. Popri tom uvažoval, čo to vlastne robia. Toto nie je normálne. On má dievča, i keď ostatní o tom nevedia. Ráta sa to, keď pobozká iného chalana, za podvádzanie? Bože, nad čím to premýšľa?
Mal by sa od nich dostať. Od tých ReBelov. Naberá to nebezpečné sklony.

Veď, všetko čo kedy chcel bolo len vyštudovať školu, nájsť si prácu. Mať ženu a s ňou deti, najskôr dievčatko, a potom i chlapca. Áno, o budúcnosti už premýšľal. Bol by obyčajný priemer, človek ako každý iný. Lenže tu s nimi neexistovalo niečo také ako je "človek ako každý iný". Všetci boli divný. A bolo to nákazlivé.

Jeho kroky spomalili až napokon zastali. Uvidel totižto nejakú postavu, ktorá práve vkĺzla do jeho izby, tam, kam mal namierené. Nejaké dievča. Normálne by to nechal tak, lenže čo sa dalo robiť, kričala v ňom zvedavosť a on ju nemohol udržať. Prikradol sa teda ku dverám...



Sakura, jasne si pamätajúc na to, ako Saiovi sľúbila, že ho príde v noci zaškrtiť, ak niekto ten skicár uvidí, vkĺzla tichučko do miestnosti. Vedela, kde je. Ihneď pozrela na najvyššiu posteľ a opatrne prisunula stoličku.

Jej pohľad sa stretol s pohľadom čierných očí. Mimovoľne sa cukla.

Áno, v prvej chvíli mala dojem, že sa na ňu pozerá práve Sasuke Uchiha. Prešli ňou zimomriavky. Až si uvedomila, že to nie je možné. A že tie čierné oči sú Saiove. Zamračila sa.

"Prišla som ťa zaškrtiť," zasyčala.

Len sa usmial.

"No ale kamarát to nie je smiešne," zdalo sa jej, že je úplne vytrhnutý z kontextu. Tak moc ho chcela udrieť... Lenže, napadlo ju niečo lepšie. "Ty, Sai..."

"Hm?" bol z nej zmätený. Ak ho chcela zaškrtiť, čo bol teraz ten diplomatický tón?

"Určite nechceš prísť o svoje gule..."

Nepokojne sa zamrvil.

"... takže by tu bola jedna vec, ktorú by si pre mňa mohol urobiť, aby si z toho vyviazol živý..."

"Aká?" jeho tón bol taký ako obvykle, ale vnútri ho hlodali pochybnosti. Robili v ňom ham-ham a nechceli prestať. Najradšej by ich čímsi ovalil. To by sa asi začal plieskať po hrudi ako Tarzan. Aha, už ho napadajú absurdné myšlienky.

"Je tu niekto, koho mám rada..." Sakura to v polovici vety vzdala. Takto to nejde, povie to narovinu: "Chcem aby si mi pomohol dostať Sasukeho od Naruta!"

"Och..." bolo všetko na čo sa Sai zmohol.

"Tak dohodnuté?"

"Ale ako?"

"Ty niečo vymyslíš. Povedz mi, až na niečo prídeš," Sakura sa ocitla späť na pevnej zemi a stoličku odložila na miesto. "Bude to naše malé tajomstvo."

"..hai," bol by blázon ak by o tomto chcel niekomu rozprávať.



Shikamaru počul viac než dosť. Zvrtol sa a zamieril po chodbe, ale nie naspäť. Nechcel ísť k ostantým. Možno by im o tom mal povedať, ale proste sa mu nechcelo. Nemyslel si, že by Sai mohol predstavovať nejakú hrozbu. A navyše, ak to myslel vážne, že by od nich odišiel, mal by si pomaly zvykať.

A začne tým, že s nimi prestane prespávať na jednom mieste.

Pomyslel na nich všetkých, budú tvoriť jedno bláznivé obdobie jeho nudného života. Stane sa opäť tým kým bol. Už dlho nepozoroval oblaky. Teraz po tom zatúžil.

Teraz, keď je vonku plno blata a na oblohe sú hviezdy.

Povzdychol si. Tak dobre. Sakura by už mala byť preč. Vráti sa do izby, prespí tam.



"Kde toľko je?" mumlal Kiba.

Sasuke bol na kraji posteli, za ním bol Naruto. Vedľa neho vyššie zmienený Kiba, vedľa neho Lee a na druhom okraji Neji. A pritom sa ani jeden toho druhého nedotýkali. Tá posteľ bola naozaj veľká. Priam si od nich žiadala aby tam len tak neležali a niečo robili.

"Čo keď nepríde?" zašomral Lee v polospánku.

Kiba sa posadil. "Tak pôjdem za ním!"

"Neblázni a spi," povzdychol si nad ním Neji. Kiba si znova ľahol.

"Myslím..." ozval sa tichučko Naruto, ale nič viac nepovedal.

Jedno slovo, neurčito vypustené do priestoru. Čo to bolo? Obava? Mal zvláštny pocit.

Tak, ako na začiatku tvrdil Kibovi, že práve oni šiesti sa k sebe dokonale hodia, teraz sa to trochu pozmenilo. Nie že by sa už k sebe nehodilo. Lenže...

"Čo je, Naruto?" prevalil sa Kiba, doteraz ležiaci na chrbte, na bok.

"Neviem."

"Ako to myslíš?"

Kiba nedostal odpoveď. Naruto zatvoril očká, niečo tam bolo. Niečo, nejaká priepasť. Tie putá, ktoré mali medzi sebou, boli ako keby z jasnej žiarivej niti v tme. A teraz sa s nimi čosi zahrávalo. Vietor, oheň, voda... Niektoré žiarili silnejšie, niektoré slabšie. Kolísalo to. Menilo sa to.

"Kde je ten starý Naruto?"

Azúrovomodré očká sa zmätene otvorili. "Huh?"

"Kde sa podel?" Kibov tón bol smutný.

"Kto?" odvážil sa Naruto spýtať.

Kiba sa nostalgicky pousmial. "Myslím to malé blonďaté decko, ktoré bez ostychu stálo pred nami a priblblo sa smialo. Ktorému nezáležalo, čo si kto o ňom myslí, jediným cieľom bolo zabávať sa. Smiať sa. Podnikať niečo. Ten Naruto Uzumaki, malý blázon, ktorého huba sa len tak ľahko nezavrela..."

"Žeby bol Naruto nešťastný?" vpadol mu do toho Lee ospalo.

"Nh, nie..." Naruto nevedel, čo by mal povedať. V jeho živote nastalo akési čudné obdobie. Robil veci, o ktorých by si nikdy nebol ochotný pomyslieť, že by ich robil. Bál sa, konečne sa bál tých strieborne žiariacich nitiek v temnote, bál sa toho, že tam sú, a rovnako tak že sa pretrhnú a zmiznú. "... len sa bojím."

"Bojíš? A čoho?" Kibu to zaujalo.

Naruto sa smutne usmial. "Oyasumi Nasai..."

"To nie je odpoveď!" štuchol doňho psí chlapec.

Ale po jeho poznámke už nikto nič nepovedal. Sasuke pravdepodobne bez problémov zaspal dávnejšie, to bola jeho špecialita. Naruto zaťato mlčal, Kiba nechcel budiť ostatných. Lee za pár minút chrápal, dokým ho Neji nekopol. A o malú chvíľu na to v tme zaspal i Hyuuga.

"Nad čím premýšľaš, Naruto...?" ozvalo sa sotva počuteľne o dosť neskôr, niekde do toho pokojného oddychovania.

"... nad tým..." pomaly zo seba vysúkal Naruto.

"Nad tým?" povzbudil ho Kiba.

Blondiačik sa obrátil na bok, k nemu čelom, takže si hľadeli do očí.

"Povedz..." s vážnou tvárou ho vyzval psí chlapec.

"Nad tým... či nie je toto začiatok konca?"

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Žirafka | E-mail | Web | 19. října 2010 v 15:55 | Reagovat

Děkuju. NAkonec jsme psali jen jeden test. Jsem ale dost naštvaná!! NEsnáším to čekání na testy, chci už to mít za sebou, nemuset se odpoledne šprtat :-(. !!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama







•○•○•

Všetky poviedky na tejto stránke sú chranené autorským právom. Bez nášho súhlasu
 (Ange či Marley) nekopírujte a nekradnite veci uverejnené na tomto blogu na
 svoje či iné stránky!

•○•○•