Hlavne revolverov sú ako oči na niektorých portrétoch.
Nech sa na ne pozeráte z akéhokoľvek uhla,
vždy sa vám zdá, že mieria práve na vás.
---------------------------------------------------------------
Hej, koľko dúh sme už podupali a rozmetali samopalmi ...

http://fc04.deviantart.net/fs70/f/2010/086/d/8/Writer_Stamp_by_TrixiePrower.png

Blog patrí Ange & Marley

UPOZORNENIE

Na blogu sa vyskytnú poviedky s shounen-ai  či yaoi tématikou
(tj. jednoducho ♂ + ♂ = ♥)... tieto poviedky mám na svedomí ja - Ange.
  
Kontakty:

Mail: ange.desu@gmail.com
Skype: TheCuteTenshi


Bazukou na písanie ReBelov

11. října 2010 v 18:13 | Ange |  Poviedkárske záležitosti
"Myslím to vážne," povedal Uchiha. Nebola to priama odpoveď na Narutovu otázku. Dlaňou sa dotkol miesta na Narutovej hrudi, kde bilo srdce.

"Hej..." Naruto mu tú ruku chytil, ako keby ju chcel dať preč. Ten pálivý pocit, keď sa ho Sasuke dotkol. Chcel aby zmizol. Ale nič neurobil. Len ju chabo držal a čakal, čo bude ďalej.

Uchiha sa mu naklonil k uchu. Naruto vnímal jeho dych, a tiež sa ich líca na moment dotkli. Hrejivá pokožka chladnej osoby. Tak príjemné, vedieť, že i on niečo cíti. Jedno modré oko sa zatvorilo, aby sa vyhlo styku s čiernymi vlasmi.

"Gomenne..."

Slovo. Jedno slovo pokúšajúce sa utíšiť ranenú osobu. Pokúšajúce sa zastaviť toho, kto uteká. Osloviť toho, kto odmietol počúvať.

"Neverím..."

Sasuke sa o kúsok odtiahol. Len na toľko, aby sa mu mohol pozrieť do očí, ktoré hľadeli na zem.

"Čomu?"

"Neviem... neviem čomu mám veriť..." jeho ruka pomaly skĺzla z tej Sasukeho. "Pretože... je rozdiel medzi tým, čomu chcem veriť a čomu môžem veriť, však?" Bolo na ňom vidieť, že chcel zdvihnúť hlavu a pozrieť sa na Sasukeho, ale neurobil to. Len sa tak strhol.

Sasuke mu položil voľnú ruku na líce a málinko naklonil hlavu. "Naruto..."

Blondiačik to bral ako pokyn. Ako žiadosť o to, aby sa naňho pozrel. A tak sa azúrová stretla s chladne čiernou. Tak upokojujúcou, istou...

"Ver mne."
(ReBeli, 40.Believe me)


Mala som nutkanie prečítať si tú kapitolu. Na rozdiel od nutkania písať som toto poslúchla. Samozrejme, čítanie je vždy jednoduchšie ako tá druhá vec. Ale prosím...
Vezmite na mňa niekto bazuku a donúťte ma konečne písať.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nirei | 13. října 2010 v 11:31 | Reagovat

Ak to bola ochutnávka z neskoršej kapitoly, tak píš, rozhodne píš. Už sa teším :)
S bazukou bude problé, no keď ti to pomôže, tak ju zoženiem ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama







•○•○•

Všetky poviedky na tejto stránke sú chranené autorským právom. Bez nášho súhlasu
 (Ange či Marley) nekopírujte a nekradnite veci uverejnené na tomto blogu na
 svoje či iné stránky!

•○•○•