Hlavne revolverov sú ako oči na niektorých portrétoch.
Nech sa na ne pozeráte z akéhokoľvek uhla,
vždy sa vám zdá, že mieria práve na vás.
---------------------------------------------------------------
Hej, koľko dúh sme už podupali a rozmetali samopalmi ...

http://fc04.deviantart.net/fs70/f/2010/086/d/8/Writer_Stamp_by_TrixiePrower.png

Blog patrí Ange & Marley

UPOZORNENIE

Na blogu sa vyskytnú poviedky s shounen-ai  či yaoi tématikou
(tj. jednoducho ♂ + ♂ = ♥)... tieto poviedky mám na svedomí ja - Ange.
  
Kontakty:

Mail: ange.desu@gmail.com
Skype: TheCuteTenshi


Originál jednorázovky

Fraška

30. října 2011 v 17:21 | Marley
V poslednej dobe si uvedomujem, že sa mi veľmi páči, keď môžem čitateľov oslovovať v množnom čísle, aj keď neviem, či to vôbec prečíta viac ako len jeden človek. Teraz si to ale môžem dovoliť, pretože mám istotu, že to budú čítať aspoň dvaja ľudia - dvaja, to je už množstvo. Tak teda, here we go.

Predstavte si dáždnik. Obyčajný firemný dáždnik (pokiaľ si neviete predstaviť firemný, myslím že postačí aj obyčajný) - taký ten veľký s drevenou rúčkou. Ibaže, keď ho chcete stiahnuť, niečo sa na ňom odtrhne a celý ten "klobúk" -teda tá časť, ktorá vás chráni pred dažďom, vám spadne na hlavu.
Máte?
Fajn, dobre si tento obraz zapamätajte, ešte ho budete potrebovať.

Živý plot a trocha soli

1. června 2011 v 14:59 | Marley
... alebo tragédia o princovi Johnovi, o slonoch, tiež o služobníctve, starom radcovi, šašovi Hopsasa a v neposlednom rade o kráľovi a jeho starej v réžii škriatka Scotta.
... alebo keď Marley nemá čo robiť v škole.
----------


Kedysi dávno, keď sa ešte diali zázraky,
zastal pred kráľovským palácom škriatok voľaký,
s vysokou čiapkou a odznakom hodnostárov;
Otvoril mu kráľ aj so svojou starou.

Škriatok sa spýtal, či má trochu soli,
kráľ vytiahol otázku, či si bradu holí.
"Takto znie zákona môjho znenie:
moja krásna brada nie je na holenie!
U nás doma holíme iba živý plot,
ak chceš vedieť, som bojovník, volajú ma Scott,"
zakričí škriatok a hneď na to skočí,
zajebe kráľovi päsťou medzi oči.

Destroyed Existence

15. února 2011 v 12:26 | Ange
Konečne niečo od Ange okrem ReBelov.... len myšlienky s nádychom depresíva, jedna postava, jedna hrana budovy a žiadny dej.

  Postavil sa na hranu. Na samotný okraj budovy a nechal sebou prejsť pocit prázdna. Obklopoval ho nevyplnený priestor a vietor ho potláčal od chrbta ešte viac dopredu a nútil ho urobiť ten posledný krok, ktorý by nikam neviedol. Vzdoroval mu s tými poslednými zvyškami síl ktoré nazbieral vo svojej ľudskosti. Tým posledným, čo z neho ešte robilo zdravého a živého človeka. Pud sebazáchovy sa nakláňal na hrane a našepkával mu, že musí o krok cúvnuť. Už len z princípu chcel neposlúchnuť a urobiť opak.
  Chcel toho tak veľa. Od svojho života vždy očakával viac ako mohol dostať a on to vedel. Nedokázal sa zastaviť. Svoje priania, sny a túžby. Usmieval sa a smial sa, s myšlienkou na budúcnosť. No jeho naivita, ktorá hovorila "jedného dňa bude všetko lepšie", sa vyčerpala a skrátka vyhasla. Zostalo pusto a pochybnosti. A ako sa obzrel späť, uvedomil si, že nemá nič. Po ceste toho stratil tak veľa, ale jeho sústredenie na cieľ mu zabraňovalo zastať a opäť to zobrať.

Láska že nie je? Tak prečo to tak bolí?

9. října 2010 v 11:07 | Ange
Just some old thing...
Som si povedala, že sem niečo hodím :D je to staršej výroby... z čias, kedy som ešte nevedela, že niečo ako shounen-ai či yaoi vôbec existuje.
Eto... časti písané šikmým a v hviezdičkách sú spomienky, tj. minulosť.
Now.. Read it xD


Milujem zelenú. Žiarivú, sýtu zelenú. A vieš prečo? Pretože presne také sú tvoje oči. Hlboké a mystické, a hlavne zelené. Dokázala by som sa na ne dívať celé dlhé hodiny i dni, bez prestávky. Len sa dívať. Zblízka, stáť pri tebe, rozptyľovať sa tvojimi chutnými mäkkými perami. Cítiť tvoj teplý šteklivý dych na svojom líci či krku. Tvoje ruky ako sa so mnou zahrávajú. Ľahkovážne, jemne. Počuť tvoj príjemný hlas, stále, tiché vľúdne slová. Nežný úsmev, ktorý ti rozžiari celú tvár. Skúmať zblízka každú jednu tvoju pehu. Môcť sa dotknúť tvojej pokožky, vlasov. Mať pocit, že môžem zastaviť čas, že môžem uviaznuť vo veľkej prázdnote po tvojom boku, niekde, kde by sme sa nemuseli starať o ostatných, alebo o to, že nemáme dostatok času. Spolu s tebou sa môže každá sekunda premeniť na večnosť. Len tam. V tvojom náručí. To je pre mňa raj. Nič iné na svete nechcem. Len teba.

Tak stoj. Stoj, zastav sa. Nechoď.

Za teba, Bella

28. září 2010 v 15:43 | Marley
Ehm...poviedka pre Jimmyho, on vie, prečo :D 
Btw, Ange, chcela si vidieľ, ako by som napísala lovestory :D Tak...

Koľko si to mala rokov, keď sme sa spoznali? Desať? Bolo to asi v mojich dvanástich, keď si sa aj s tvojou mamou prisťahovala do Lincolnu. Chodila si von po mlieko, to si dobre pamätám. A ja som pre teba kradol jablká v susedovom sade. To si tiež dobre pamätám, pretože som za to neraz od toho suseda schytal. Ale aj tak som to robil rád, pretože ty si jablká milovala a ja som zas miloval teba...

Fate?

17. září 2010 v 18:07 | Ange
Hmm.... Nič nepíšem a potom nemám čo pridávať. Toto je ešte z leta, v podstate.....
Mohla by som vám rozprávať o takých tých mojich záležitostiach, ktoré s poviedkami ani s blogom nesúvisia. Mohla by som kecať o svojom "súkromí", alebo teda povedzme "real life". Mohla by som vás informovať o mojich komplexoch, alebo vám povedať o mojom aktuálnom duševnom rozpoložení. Ale vydedukovala som dve veci, za prvé by to nedopadlo dobre, a za druhé by to nikto nečítal keďže vás to aj tak nezaujíma :D (alebo snáď hej?)
Takže namiesto toho sem hádžem nejakú nepodarenú poviedku, ktorá sa možno nejakým zázrakom bude niekomu páčiť :D

PS: fakt som nevedela, že to tak skončí xDDD myslím, že v mojej hlave bola úplne odlišná predstava :D
*zase raz písala bez hlbšieho plánovania, len preto lebo sa jej chcelo. ale tie dôležité veci, ako ReBeli a tak, tie zanedbáva....*
PPS: má to len stranu vo worde :D takže, je to krátke.

Náplasť na Realitu 2/2

8. září 2010 v 0:02 | Ange
Ako bolo sľúbené :D druhá časť...


   Prehliadol si telo, ktoré mal pred sebou. Ledabolo oblečené do spodnej časti pyžama a rozopnutej košeli, s prudko dvíhajúcou sa hruďou v tempe nádychov a výdychov. Blonďaté vlásky zlepené od potu a ruka v sádre voľne ležiaca vedľa hlavy na vankúši. Nemohol zmeniť to, čo robil a ako sa správal. Pretože niekto ho naučil, že to je niekedy jediné východisko a únik pred vlastnými myšlienkami. Šlo len o rozkoš a ukojenie, príliš vyčerpávajúce na to, aby po ňom bol mozog schopný komplexne premýšľať. Bolo to ako zákaz, alebo rozprávka na dobrú noc pred spaním.

Náplasť na Realitu 1/2

6. září 2010 v 0:02 | Ange
Prednastavená poviedka. Ja som v Chorvátsku, pamätáte? xD
Hmm.... pôvodne mala byť úplne iná a o dve tretiny kratšia :D potom sa mi do toho priplietli né postavy a potom.... no, to je jedno :D len dúfam, že to nie je príliš veľká blbosť :D
Ah, viete, čo by som chcela nájsť keď sa vrátim na Slovensko? Komenty! :D Hai...
Snáď prvá poviedka, pri ktorej som nemala problém s vymýšľaním mien :D proste som k tomu prišla a hodila tam nejaké :D dokonca sa mi páčia xDDD
A aj keď nemám nemocničné prostredie rada... here you go~
Oh, aha, a ešte, je to dlhé ;D takže to delím na dve časti a ďalšia bude pozajtra .. *silno premýšľa kde to predeliť* ... ale je to jednorázovka, áno ? :D len moc dlhá na blog..

Only Human

30. srpna 2010 v 12:21 | Ange
Hai, ďalšia poviedka s venovaním :D "It's a story called Only Human about a Vampire..." neznie to zaujímavo? xD No, v každom prípade, dúfam že sa bude páčiť ;)
Ah, by the way, je to ďalšia poviedka z TC, tém... tuším 40 *nechce sa jej to hľadať* :D

vamp

For: KaThea

Havranovo - pohľad č.3

6. srpna 2010 v 10:38 | Marley

Eh, náš koncoročný výlet...
...nebudem to tu na úvod nijako obkecávať, podľa mňa je dôležité len jedno: prežili sme...

Well, už som vyšla z cviku, čo sa týka písania vlastných zážitkov, ale opakovanie je matka múdrosti a vzhľadom na situáciu, aká bola v spoločnosti, keď som toto začala písať, doprajem čitateľom informácie spolu s časovými údajmi, dúfam, že ma nikto nezabije.
Takže...

Ani názov to nemá :D

13. července 2010 v 11:35 | Ange
Včera som spomínala, že som strepala nejakú hovadinu, že? :D aha, presne takto, idem sa citovať :D
"Mám chuť písať a nič z toho. Teda, niečo áno, ale totálna hovadina. Akože, nejako začnem, dej tam naskočí sám, ok, jedna strana bez pointy, to stačí, môžeme povedať, že je to záver..."

Tak tu to je :D Nepremýšľala som nad ničím, netušila som, čo z toho bude, keď som otvárala word, písala prvé slovo alebo posledný odstavec :D celé to prišlo samé....

a možno preto je to taká veľká hovadina :D
no ale, kto to predsa len chce vidieť... pod perex :D

Havranovo - pohľad č.2

3. července 2010 v 13:12 | Trazzy/Iby
Predslov k všetkému:
Prišiel moment kedy idem zverejniť svoju tvorbu. Zaujímave. Som rád že si to niekto prečíta nech už to je akékoľvek zlé =D . Zopár momentov
tohto prerozprávania príbehu vás možno nezaujme , ale to bude tým , že buď si to už tak jasne nepamätám (spal som vtedy 4 hodiny?) alebo tým že to tam proste nebolo stále fun.. xD Takže pekné čítanie. Nenechajte sa rušiť .

Ps: Počas tohoto výletu nebola zranená žiadna osoba (ak nerátame štípance od komárov a pád Jenny na zem xD ) , a ani zvieratá ( tu zase musia byť výnimky moje rybičky ktoré nedostali 2 dni najesť a jedna lienka ktorá liezla po nemenovanej osobe a náhodne utrpela tažké zranenia =D ).

Ďakujem,
Trazzy
________________________________
Venované Jenny za všetko, čo sa zatiaľ stalo. =)

Havranovo - pohľad č.1

29. června 2010 v 19:47 | Ange
Ok, s aj Marley sme boli na koncoročnom výlete v Havranove :D taký zapadáčik, bez signálu, bez čohokoľvek :D
A ja nechcem zabudnúť na tie veci, čo sa tam stali, tak som  tom napísala...no, neviem, blogom by som to nenazvala ale no dobre :D
Textu je veľa takže gomenne, ak je to neprehľadné..
Marley ty nepozeraj kým nenapíšeš svoju verziu >:D

Req.: See ya in hell

30. května 2010 v 18:42 | Ange


Requestová poviedka odo mňa pre Lat-chan na tému See ya in hell.
Dúfam že sa bude aspoň trochu páčiť ;D


Anjel ktorý nevie lietať

3. května 2010 v 17:06 | Ange
Tak fajn, nepáči sa mi, že je tu toho tak málo, takže pridávam ďalšiu poviedku. Ku shounen-ai sa dostanem a ReBelov sem začnem pridávať pravidelne asi od piatku..


Ako ju môžem ochrániť... ?
Anjel s čiernymi krídlami.
Anjel ktorý nevie lietať.
Stratený vo svete ľudí...
Chcem len pomôcť...


 
 

Reklama







•○•○•

Všetky poviedky na tejto stránke sú chranené autorským právom. Bez nášho súhlasu
 (Ange či Marley) nekopírujte a nekradnite veci uverejnené na tomto blogu na
 svoje či iné stránky!

•○•○•