Hlavne revolverov sú ako oči na niektorých portrétoch.
Nech sa na ne pozeráte z akéhokoľvek uhla,
vždy sa vám zdá, že mieria práve na vás.
---------------------------------------------------------------
Hej, koľko dúh sme už podupali a rozmetali samopalmi ...

http://fc04.deviantart.net/fs70/f/2010/086/d/8/Writer_Stamp_by_TrixiePrower.png

Blog patrí Ange & Marley

UPOZORNENIE

Na blogu sa vyskytnú poviedky s shounen-ai  či yaoi tématikou
(tj. jednoducho ♂ + ♂ = ♥)... tieto poviedky mám na svedomí ja - Ange.
  
Kontakty:

Mail: ange.desu@gmail.com
Skype: TheCuteTenshi


ReBeli

47. On the edge

19. října 2011 v 22:30 | Ange

Dátum vydania ďalšej kapitoly: neznámny. ale snáď to bude kratšie ako čakanie na túto kapitolu XD
****


"Rozpadá sa to..." Nejiho hlas preťal ticho tónom, ako keby poznal budúcnosť. Ako keby až moc dobre vedel čo sa stane a potreboval to povedať nahlas, aby dal niekomu možnosť zabrániť tomu. Aby v tom nebol sám a uvedomil si to aj niekto iný.



"Čo?" nechápavo naňho pozrel Lee a zdvihol teplú šálku s čajom.


46. The truth will hurt you 2/2

8. července 2011 v 6:27 | Ange
"Ja to vzdávam," zamrnčal Kiba a hodil svoje karty na kôpku. Hrať niečo proti Shikamaruovi sa neoplácalo, pretože nevedel odhadnúť či sa mu darí alebo nie, a nakoniec vždy prehral. "Už ma to nebaví..."

"Hm," Shikamaru zhrnul kôpku a poprevracal karty aby ich mohol zamiešať.

"Tch..." Kiba sa chrbtom oprel o posteľ a zaklonil hlavu aby dovidel cez okno von. Obloha začala potemnievať a oni sa odmietali vrátiť na svah. Kiba siahol po bunde, ktorú mal prehodenú cez posteľ a odvrátil sa tak od Shikamarua. "... Možno guľovačka..." zauvažoval nahlas.

Shikamaru na neho dlhú chvíľu len mlčky pozeral, kým konečne začal miešať karty.

"Čo ideme teraz robiť?" psí chlapec sa začal štverať na posteľ.

46. The truth will hurt you 1/2

1. července 2011 v 6:25 | Ange
Sneh zľahunka klesal k zemi a pridával sa k nekonečnej bielej krajine, ktorá bola prerušená len malou chatkou na miernejšej časti svahu a lanovkou tiahnucou sa od nej kamsi na vrchol. Na oblohe lenivo plávali obrovské oblaky pod dohľadom očí chlapca v teplej bunde a lyžami opretými o plece. Začínajúci deň lúčami ranného slnka sviežo osvetľoval každé miesto, na ktoré dosiahol.

"Aaa-aa-a...."

"Čo robíš?"

"... Padááám...."

"Hej... HEJ!"

"... Itaaaai...."

45. For the ReBels 2/2

24. června 2011 v 6:22 | Ange
Dvere z mliečnobieleho skla sa otvorili a do tmavej miestnosti odtiaľ prenikla osoba. Prsty sa dotkli vypínača vo chvíli, keď sa vrátil druhý obyvateľ miestnosti. Sasuke mal na sebe mokré veci, takže Kibovi zacukali kútiky úst. Nie že by bol rád z toho, že Naruto dostal k sebe do bazénu aj Uchihu, len skrátka sa tešil pri tej predstave, že Sasuke tak musel prejsť z plavárne až sem. Takmer mu urobil napriek a otvoril okno, aby do vyhriatej miestnosti vnikol chladný vzduch, ale rozmyslel si to. Náhodou by sa Naruto rozhodol, že bude sviatky tráviť s chorým Sasukem, a bolo by po celom pláne. A keď už bol u toho...

"Kde máš Naruta?" nakukol ponad jeho plece do chodby za ním, zívajúcej prázdnotou.

"Neviem," odvetil Sasuke nezainteresovane a zavrel za sebou dvere.

45. For the ReBels 1/2

17. června 2011 v 6:18 | Ange
"Na teba treba stále dozerať, že?" ozval sa niečí hlas a následne i kroky. Osoba, ktorá to zapríčinila, upútala Kibovu pozornosť. Kde sa tam vzal? Ako keby bolo niečo, čo mu bránilo prekročiť hranicu medzi ním a Narutom. Ľudia a nejaká podivná zhoda náhod. A to si myslel, že tento deň ešte môže skončiť dobre.

"Oh... " Naruto sa obzrel na Sasukeho. Stál k nemu bokom, s pohľadom upretým k východu a postave, ktorá sa tam objavila. Z tváre sa mu nedalo nič vyčítať, ako obvykle. Hnevá sa na neho?

Niektoré veci... niektoré chyby sa napraviť nedajú. Pretože, stopy po nich zostanú už stále. Niekde tam, v podvedomí, v pamäti. A zostáva len otázka, kam sa podelo to staré ja? Ten človek, ktorý tu stál pred rokom... tá osoba, neohrozená a šťastná. Kam sa podela?

44. You won't be alone 2/2

10. června 2011 v 6:04 | Ange
"A že ty mi neprezradíš, ako to robíš?" Kiba pozrel do azúrových očí. Odrážala sa v nich ešte aj svetlosť bazéna, keďže sa nachádzali hneď pri ňom. Vodná hladina nezostávala úplne pokojná, a lámala svetlo zo zdroja pod sebou. V bazéne boli nainštalované podvodné svetlá, a práve teraz sa stali jediným zaháňačom tmy v miestnosti.

"Náááni?" nevinne naňho kukol blonďatý chlapec a odopol si horné gombíky. Sú v priestoroch plavárne, a do vody sa nechystá ísť oblečený.

Kibov pohľad inštinktívne skĺzol nižšie a napokon ukotvil na vode. "Plaváreň býva predsa zamknutá. Študenti sem nemajú prístup," objasnil.

Látka košele, ktorá tvorila súčasť školskej uniformy, sa zviezla po Narutovej pokožke a so šuchnutím dopadla na zem. Kiba si to všetko uvedomoval. Narutov letmý pohľad ku svetlu. To, ako si rukou zašiel do vlasov. Úsmev na jeho perách. Uvoľnený postoj jeho tela. Nulové rozpaky.

44. You won't be alone 1/2

3. června 2011 v 6:02 | Ange
Vždy, keď ráno otvoril oči, dúfal, že ho uvidí. Že tam bude, v spoločnosti jemného ranného svetla prepletajúceho sa jeho tmavými vlasmi. Že bude mať možnosť zachytiť ten pohľad čiernych očí, ktorý mu nikdy neprezradí toľko, koľko by chcel vedieť. Že ho bude mať na dosah ruky, jeho telo, jeho ako bytosť, ako osobu. Ako niekoho, kto čaká, kým sa zobudí. Chcel ho, dá sa povedať, že ho k nemu priväzovala silná túžba, a postupne zabúdal, ako žiť bez neho. To boli tie veci, ktoré vyhľadával, maličkosti... To bolo to, čo si uvedomil, keď sa zobudil na Kibovej posteli, a uvidel Sasukeho ktorý sedel na zemi a pred sebou mal akúsi škatuľu, nejaký provizórny stôl, na ktorom boli raňajky.

Rukou si unavene pretrel oči. "Sasu-...?"

"Vstávaj." Áno, presne toto bolo to, za čím by sa mu cnelo. Ten tón, ktorý nežiada, len prikazuje. Žiadna žiadosť, žiadny kompromis.

A predsa ho Sasuke Uchiha už o niečo žiadal...

A on mu vtedy povedal nie.

43. Let's do this together 2/2

27. května 2011 v 5:59 | Ange
Prázdna chodba s temnou atmosférou. Kedy sa stihlo znova zotmieť? Ten deň... jeden jediný deň... nič sa nestihlo poriadne udiať a už ubehol. Alebo to celé bolo proste tým, že bola zima, a tak sa stmievalo skoro?

Tiene. Tiene, ktoré pohltli všetko.

Shikamaru zasvietil svetlo keď vošiel spolu s Kibom do Uchihovej izby. Zívala prázdnotou.

43. Let's do this together 1/2

20. května 2011 v 15:57 | Ange
Prítmie a intímnosť, všetko to, čo vytvorila len jedna búrka, tá, ktorá vyradila elektrinu a dohnala ich ku zapáleniu sviečok. Malé plamienky žiariaci v tme len pre nich. Ako keby zapálili aj niečo v nich. To niečo, čo bolo treba oživiť. Len oheň, všetko to bolo o ohni. Svetlu v tme.

"Sa-su-ké...." šepol Naruto. Ležal na zemi, v zajatí pálivého Uchihovho dotyku. Ľadová bytosť? To bolo veľmi, veľmi zlé pomenovanie. Pretože na to, čím bol Sasuke teraz, to nesedelo. Tá jeho stránka, prístupná len jednej jedinej osobe. Tej, ktorá ju tam niekde videla už od samého začiatku, vyhľadávala a dostávala na povrch.

42. Can't run away 2/2

13. května 2011 v 5:52 | Ange
Bral schody po dvoch. Žiadny náznak toho, že by chcel strácať čas pomalým kladením nohy pred nohu, aby sa slimačým tempom možno raz dostal hore. Nevidel zmysel v tom snažiť sa vyplniť čas absurdnou činnosťou i keď vlastne nemal čo robiť. Ako keby sa ocitol vo svete paradoxov.

Otvoril dvere a dostal sa na strechu. Vietor mu dôkladne odpratal čierne pramene vlasov z tváre. Čerstvý vzduch a sivá obloha, ktorá voňala po daždi.

Bude pršať.

42. Can't run away1/2

6. května 2011 v 5:46 | Ange
Životy, ovplyvňovanie a posúvanie ďalej. Jeden človek po boku druhého. Každá osoba, ktorá sa prepletie naším životom, získava určitú dôležitosť. Každé slovo, ktoré počujeme od takejto osoby, zasahuje do nášho sveta. A keď je tých slov priveľa alebo primálo, dochádza k určitej zmene. Ako kvapky dažďa, ktoré padajú na zem. Pretože dážď, to sú len slová padajúce z oblohy. Také, ktorým človek nerozumie. Adresované všetkým a nikomu zároveň. Moc prírody.

41. Stay close 2/2

29. dubna 2011 v 5:43 | Ange
Čierne oči prebodávali tmavý priestor. Ticho a samota, dva pojmy ktoré sa nedajú oddeliť. Keď sem Naruto prišiel, stále mu niečo rozprával, dňom i nocou bez ohľadu na to, či ho chcel počúvať. A on nechcel, ale počúval ho. Ten hlas, tie slová. Dlho po tom, čo sa zotmelo, aj keď by už dávno spal, nebyť Naruta. Slová, príbehy, vety, sťažnosti, záplava čohosi, čo práve blondiačikovi prišlo na um. Nikdy nič dôležité. A on si na to zvykol.

Ale teraz.. tu nič nebolo. Nikto, kto by rozprával.

Samota.

Podmaniť si jeho dušu, očierniť, odpojiť od sveta, od ľudí.

Tiché cvaknutie a ten zvuk typický pre otváranie dverí. Ľahké kroky a cudzia prítomnosť.

41. Stay close 1/2

22. dubna 2011 v 5:36 | Ange
Vnímať to. Ten dotyk, tú prítomnosť. Niekoho, ako osobu, tak blízko. Statočne sa zaprieť do zeme a pocítiť tiahu vlastného tela ťahaného k zemi. A naproti tomu tú ľahkosť, ktorú poskytuje každý nádych. Svet nebol stvorený pre hlúposti ako radosť či smútok. Trápenie jedinca je zanedbateľné, rovnako ako šťastie. To, že niekto vyhrá v lotérii, a niekto príde o strechu nad hlavou, je nespravodlivá rovnováha života. Spestruje každý deň a robí ho odlišným od toho minulého. Ak by všade rástli červené ruže, a všetko by bolo rovnaké, nikomu by to nepomohlo - pretože potom by všade boli i tŕne. Tak načo sa snažiť dostať niečo tam, kde to nie je a netreba to? Ako láskavosť, náklonnosť, nežnosť, lásku či úsmev.

Aký je zmysel toho, že sa ľudia na seba usmievajú? Preukazujú, akú majú dobrú náladu. Usmievajú sa na ostatných a očakávajú odpoveď. Chcú, aby im bol ten úsmev vrátený. Ale akú stratenú existenciu už zachránil úsmev? Nie je to niečo, čo by pomáhalo. To, čo pomáha, sa usmievať nemusí. Stačí, že to niekde je, tá maličkosť bytia a podstaty. Buď tam a hľaď na rovnaké nebo, na ktoré sa každý deň dívam ja. Práve ten pocit hľadali azúrové očká v čiernych.

40. Believe me 2/2

15. dubna 2011 v 5:33 | Ange
Aspoň ráno sa dokáže tváriť tak, že všetko je v poriadku. Slniečko sa vyšplhalo na oblohu a vyslalo svoje lúče na zem svietiť zablúdeným dušiam. A zem naozaj žiarila, pretože cez noc ju stihla pokryť slušná vrstva snehu. Biele kryštáliky sa ligotali a vyzývali, aby sa na ne šli deti hrať. Dospelí, ktorí ich už dávno prestali počúvať, ich jednoducho podupali. Vŕzgajúci zvuk ozývajúci sa spod ich topánok sa tým mladším páčil, a tak nasledovali rodičovský príklad - kráčali a kráčali, až kým v snehu nevznikli všelijaké cestičky.

"Hej, sneh nie je na to, aby sme po ňom chodili, ale aby sme ho hádzali," adresoval im Kiba stojaci pri okne, i keď ho nemali šancu počuť, keďže bolo zavreté.

"Sneh je len pevné skupenstvo vody," Naruto sa stále nedostal z tých depresívnych myšlienok a Kiba sa naňho usmial. Veď on s tým niečo urobí.

40. Believe me 1/2

8. dubna 2011 v 5:29 | Ange
Nevedomosť je zhovievavá. Aké by bolo pekné zmiznúť z reality a ocitnúť sa na mieste, kde neexistuje trápenie, pretože čokoľvek zlé unikne, vyprchá. Žiadna vina, žiadna bolesť, žiadne pochybnosti, žiaden strach. Len nevedomosť.

Hlodalo ho to zvnútra. Malé ostré zúbky sa mu zarývali hlbšie a hlbšie do srdca a do duše.
Chýbala mu istota, chýbalo mu vysvetlenie. Chýbala mu... áno, chýbala mu Sasukeho prítomnosť. To ukľudnenie, keď ho drží tesne pri sebe a vdychuje jeho vôňu. Ľahké šteklenie v brušku a túžba mať viac. To je to, čo potrebuje.

Potrasie hlavou. Musí sa toho zbaviť, proste musí. Nie je to správne. Nikdy to nebolo v poriadku, ale nepozastavoval sa nad takými vecami, že to nebude fungovať. Bolo to prirodzené, jeho telo reagovalo na jeho osobu. A teraz domček z karát spadol. Tak krehký.

39. Black & White /pt.2/ 2/2

1. dubna 2011 v 5:19 | Ange
Sakura držala v rukách školský časopis. Ich prvé číslo, ktoré vyšlo práve v ten deň. Jej pohľad však nesmeroval naň, ale kamsi do prázdna.

Čo si má o tom predstavení myslieť? Jej pocity boli zmätené. Predsalen Sasuke tam... on... a Naruto... Čo to celé malo znamenať? A tie slová na záver?

39. Black & White /pt.2/ 1/2

25. března 2011 v 5:16 | Ange
Lásku vraj symbolizuje oheň. plamene, ktoré symbolizujú vášeň. Vášeň, ktorá symbolizuje túžbu... Ale keď nás život vyvedie z míľnikov symboliky, ocitneme sa pred nepríjemným poznaním. Oheň je krásny, ale páli. A láska sa nestáva ničím iným, než synonymom bolesti.

38. Black & White /pt.1/ 2/2

18. března 2011 v 5:11 | Ange
Nemyslel si, že to bude také jednoduché. Opustiť domov. Vidina dobrodružstva, a možno aj niečoho lepšieho, ho poháňala vpred. Vymaniť sa spod hierarchie, v ktorej stál navrchu, a ochutnať niečo iné. Spoznať to, čo doposiaľ nepoznal, a hnať sa za halucináciou... láska je pojem, istým spôsobom legenda. Pocity vzťahujúce sa na druhú osobu vraj nikdy nemôžu byť dostatočne silné. Pokoj a jemnosť sa len ťažko spája s vášňou a túžbou, dostatočne nespútanou na to, aby vyvolala závislosť.

Nechce už počúvať také veci. Má všetkého dosť, dospel do veku samostatnosti a chce si sám overiť, čo je pravdou a čo nie.

38. Black & White /pt.1/ 1/2

11. března 2011 v 5:06 | Ange
Ak by sa ten nadpis niekomu nezdal... 38ma kapitola má názov "Black & White - part 1" a 39ta "Black & White - part 2" aby neboli dokopy ako jedna príliš dlhá.. a vôbec :D a kvôli limitu znakov na blogu sú tieto kapitoly delené.. ako minulé, no :D takže Black & White part 1 - 1/2..... 
-------------------------------------------------------------------

Pôvodný plán znel ísť všetko vysvetliť Tsunade, no kvôli možnosti, že by zavolala políciu, sa rozhodli tento bod vynechať. Itachi predsa vravel, že Narutovi nič nehrozí, a ak aj, tak pri ňom stále niekto bude. Kiba mu štedro ponúkol Akamaru ako bodyguarda, na čo sa len Naruto zaboril hlbšie do Sasukeho náruče.

37. This time for real 3/3

4. března 2011 v 5:01 | Ange
Bolo to také nepochopiteľné. Žeby tí, ktorí ho zrazili a priviedli do nemocnice, boli tí istí ako osoby, ktoré uniesli Naruta? Žeby v oboch prípadoch mali rovnaký cieľ, len sa im to vymklo spod kontroly? Predsa len, cieľ pohybujúci sa na motorke nie je také ľahké chytiť. Ako keby sa im vysmieval, alebo dostali facku do tváre. Ale chceli ho mať, tak sa pokúsili. A teraz chytili Naruta?

Snáď každý už o tom počul, organizácia so šialeným bossom plná šialených ľudí ktorý unášajú chlapcov, a tých už nikdy nikto neuvidí. Ale nikde nebolo povedané, že z nich robia prostitútov. Je to vôbec možné? Aby sa niekto ako Naruto, s potenciálom nevinnosti prestupujúcej celou jeho bytosťou ocitol na takom mieste, v rukách takých ľudí?

37. This time for real 2/3

25. února 2011 v 5:00 | ReBeli
Kiba sedel na kraji pódia a hompáľal nohami. Rytmicky sa ozýval zvuk kopania na duté drevo. Relatívne plná miestnosť, teda osobami, ktoré tu strávili minulý deň a zjavne aj budú ten ďalší a ten potom, vyzerala viac pasívne než aktívne. Nedalo sa povedať, že v nich zostal nejaký zápal, aspoň náznakom. Ako keby na niečo či niekoho čakali, už vzdali pobehovanie a poväčšine si posadali - či už na pódium alebo do javiska.

"Kde krucinál je," zavrčala Sakura.

"Pokoj," zašomral Kiba. "Príde."

"Ale to je ďalší deň v háji!" pridala sa k ružovovláske aj Ino. "Nemôžete nacvičovať scény v ktorých nie je?" Navrhla s rukami založenými v bok.

"Mohli by sme," prisvedčil Shikamaru nezainteresovane, "ak by také boli."

37. This time for real 1/3

18. února 2011 v 4:57 | Ange
Jo tentokrát nie na dve ale na tri časti. Dlhá kapitola, no..... XD 
*------------------------------------*--------------------------*----------------------*

V skutočnosti neexistuje až tak veľa vecí, ktoré môže človek stratiť. Takých, na ktorých mu naozaj záleží, a ich strata sa
bude bolestivo zarývať do duše. Tak prečo nebojuje? Prečo sa nesnaží ochrániť to dôležité celou svojou bytosťou? .... A možno snaží, ale až keď je príliš neskoro...

A čo keď sú tu dve veci, ktoré sa pokúša zachrániť, ale nejde to? Čo keď si musí vybrať len jednu jedinú? Ktorá to bude? Tá, o ktorej si navráva, že je preňho dôležitejšia? Či tá, ktorej strata bude menej bolestivá? ... Nezáleží na tom. Človek, ktorý niečo stratí a prepásne možnosť zachytiť to, je porazený. Kľačí v daždi a čaká na návrat niečoho, čo nie je schopné prísť. Len odísť, na viac už nezostane síl. Nič navyše, nič na návrat.

... Len prázdne miesto obklopené bolesťou...

36. Missing 2/2

11. února 2011 v 4:50 | Ange
Čierne oči mladšieho Uchihu prebodávali tmavý priestor nočnej oblohy. Hviezdy sa strácajú, ako keby nebola potreba svietiť nad osvetleným mestom. Ako moc by si želal vidieť ich, tak jasné a vzdialené. Pripomínalo mu to jeho, blonďavé trdlo, ktoré tu nebolo. Niekoho, na kom mu záležalo, a ani nevedel, kedy sa to stalo. A už od začiatku ako keby Naruto vedel niečo, čo nikto iný nevie. Predsa len, zameral sa na neho, Sasukeho Uchihu, čo by len tak hocikto so zdravým rozumom neurobil. Ale on áno, cieľavedome a tvrdohlavo, až sa mu podarilo vydobiť si svoje miesto niekde v ňom. Odovzdal mu kúsok seba, takže sa stali neoddeliteľnými. Bolesť jedného je bolesťou druhého, pretože ich duše sú spojené.

"...Doko...?" tichá otázka, vyslaná hore k mesiacu. Otázka, na ktorú mu bolo odpoveďou len ticho. Sklonil hlavu, odvrátil sa od tmavej atramentovej oblohy. "...Naruto..."

36. Missing 1/2

4. února 2011 v 4:49 | Ange
Kiba stál pred tabuľou a pokukoval po všetkých, ktorí zazerali naňho. Čo to asi vymyslel. Provizórny scenár spísali za noc, ďalší deň ho opravovali, dopĺňali a škrtali, nakoľko ešte nedoplnili záver. Deň po tomto dni, to bol práve tento deň, deň, v ktorý mali vybrať hlavné postavy a pripraviť sa na znovuprepisovanie niektorých úsekov. Ibaže, nikto nevedel, podľa čoho zvoliť hlavné postavy, ale Kiba rozhodol, že on to vedieť bude. A tiež to vedel, a práve sa to chystal zdeliť ostatným.

35. Reunion 2/2

28. ledna 2011 v 1:51 | Ange
Další deň neznamenal nič viac a nič menej ako prichádzajúci stereotyp. Aspoň pre väčšinu to tak platilo, ako keby neexistovalo nič, čo by mohlo porušiť ich životy a zaviesť ich na inú dráhu, tam, kde je všetko tak rozdielne v porovnaní s tým, ako žili doteraz. Keď sa vám zdá, že niečo trvá príliš dlho, zachce sa vám to zmeniť. Predsalen, život má byť zaujímavý, tak prečo si ho nespestriť...

Kiba sedel na podokenici jedného z okien na chodbe. Medzi prstami si prepletal už pomerne malú zjavne často používanú ceruzku. Pohľad zapichnutý von, kde prílišná belosť až pálila. Obmotávala sa okolo neho jemná melanchólia, vzdor opadol, pretože nemal žiadnu cenu. Ale čo na to povedia jeho rodičia? Že má už týždeň psa, o ktorom im nič nepovedal. Že nemôže zostať v škole a tak sa oňho musia postarať oni.

Úprimne, tieto veci ho v tú chvíľu príliš netrápili.

Na zvuk blížiacich sa krokov zareagoval len z nútenej zvedavosti. Ako ho prekvapilo, keď zistil, že to je Lee. Bolo to dobré, lebo to znamenalo, že nemusí ísť potom za ním. a tiež konečne dospel k rozhodnutiu, keď ho tam uvidel.

"Kiba!" zavolal naňho Lee ale nechystal sa zastať.

"Počkaj," psí chlapec zoskočil z parapety a ocitol sa len kúsok od Leeho, ktorý zmätene poslúchol jeho príkaz.

 
 

Reklama








•○•○•

Všetky poviedky na tejto stránke sú chranené autorským právom. Bez nášho súhlasu
 (Ange či Marley) nekopírujte a nekradnite veci uverejnené na tomto blogu na
 svoje či iné stránky!

•○•○•